Ankara 13. júla (TASR) - Turecká prokuratúra nariadila zadržanie takmer 1000 osôb podozrivých z napojenia na organizáciu, ktorú Ankara považuje za zodpovednú za neúspešný pokus o štátny prevrat z roku 2016. V pondelok to oznámil turecký minister spravodlivosti Akin Gürlek, informovala agentúra AFP, píše TASR.

Dňa 15. júla 2016 sa časť tureckej armády za podpory tankov a bojových lietadiel pokúsila zvrhnúť vládu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Pučisti ostreľovali parlament i ďalšie budovy v Ankare. Tento pokus o prevrat sa po niekoľkých hodinách skončil neúspechom. Napriek zákazu vychádzania vyšli po Erdoganovej výzve do ulíc tisíce jeho podporovateľov a postavili sa proti pučistom. Pri násilnostiach zahynulo približne 250 ľudí a viac než 2000 ďalších utrpelo zranenia.

Ankara zo zorganizovania prevratu obviňuje hnutie moslimského duchovného Fethullaha Gülena - čo turecká vláda označuje ako Fethullahova teroristická organizácia (FETÖ) - ktoré údajne z exilu v Spojených štátoch viedol moslimský duchovný Fethullah Gülen. Gülen, ktorý zomrel vlani v USA, toto tvrdenie tureckej vlády odmietal.

Minister spravodlivosti Gürlek spolu s ministrom vnútra Mustafom Čiftcim označili pondelkovú celoštátnu policajnú operáciu za súčasť „veľkej očistnej kampane“. Polícia podľa nich pátra po 968 podozrivých, aby odhalila osoby napojené na FETÖ.

„Vôľa nášho národa a existencia nášho štátu sú ohrozované zradnou sieťou FETÖ/PDY a náš boj proti nej pokračuje s rovnakým odhodlaním ako v prvý deň,“ uviedli ministri na sociálnej sieti X. Skratka PDY označuje údajný „paralelný štátny aparát“, ktorý podľa Ankary vybudovalo Gülenovo hnutie.

Podľa analytikov predstavoval neúspešný pokus o prevrat z roku 2016 zásadný zlom v moderných dejinách Turecka, pričom Erdoganovi umožnil, aby si výrazne upevnil svoju moc. Minister Čiftci minulý týždeň v liste guvernérom všetkých 81 tureckých provincií označil udalosti z 15. júla 2016 za „zásadný a nespochybniteľný historický medzník“.

Turecké úrady po neúspešnom prevrate spustili v krajine rozsiahle čistky v štátnej správe s cieľom odstrániť skutočných alebo domnelých priaznivcov Gülena. O miesto a cestovné pasy prišli desaťtisíce ľudí vrátane sudcov, prokurátorov či učiteľov. Ďalšie tisíce osôb čelili trestnému stíhaniu.

Gülen býval kedysi spojencom súčasného tureckého prezidenta a bývalého premiéra Erdogana, neskôr sa však stal odporcom a kritikom jeho politiky. V roku 1998 odišiel do Spojených štátov a väčšinu času trávil vo svojom vidieckom sídle v Pensylvánii, pričom v Turecku mal naďalej silný vplyv. Gülenom založené hnutie Hizmet pokračovalo v šírení jeho myšlienok umierneného islamu v rôznych sférach politického i spoločenského života.

Gülenovo meno zarezonovalo už koncom roku 2014, keď sa prevalila a vyšetrovala korupčná kauza, do ktorej boli zapletení aj členovia vlády vedenej – vtedy ešte len premiérom – Erdoganom. Už v tom čase sa objavili obvinenia, že hnutie Hizmet sa v Turecku snaží vytvoriť paralelný štát a zosadiť vládu.