Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Türk vo vyhlásení naliehal na iránske úrady, aby okamžite zastavili všetky formy násilia a represií voči protestujúcim a obnovili plný prístup k internetu a telekomunikačným službám.
Autor TASR
Ženeva 13. januára (TASR) - Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v utorok vyjadril zdesenie nad násilím zo strany bezpečnostných zložiek proti protestujúcim v Iráne a vyzval na zastavenie zabíjania. Je podľa Türka neprijateľné, keď Teherán označuje demonštrantov za „teroristov“ s cieľom ospravedlniť zásahy voči nim. Informuje o tom TASR.
Türk vo vyhlásení naliehal na iránske úrady, aby okamžite zastavili všetky formy násilia a represií voči protestujúcim a obnovili plný prístup k internetu a telekomunikačným službám. Iránci majú podľa neho právo na pokojné demonštrácie a ich sťažnosti je potrebné vypočuť a riešiť, a nie ich využívať na vlastné účely.
„Zabíjanie pokojných demonštrantov musí prestať a označovanie protestujúcich za „teroristov“ s cieľom ospravedlniť násilie voči nim je neprijateľné,“ uviedol vysoký komisár OSN.
Zdôraznil tiež, že všetky úmrtia, násilie a iné porušenia ľudských práv musia byť vyšetrené v súlade medzinárodnými normami, rovnako ako musia byť potrestaní prípadní vinníci. Považuje za veľmi znepokojujúce, že niektorí predstavitelia iránskej justície verejne naznačujú možnosť uplatnenia trestu smrti voči demonštrantom prostredníctvom zrýchlených súdnych konaní.
Najväčšie demonštrácie v Iráne od prelomu rokov 2022 a 2023 vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu iránskej meny rial. Odvtedy sa protesty zintenzívnili a prerástli do rozsiahlych protivládnych demonštrácií, ktoré si vyžiadali už najmenej 2000 obetí. Vláda 8. januára zablokovala v krajine internet a telefonické hovory do zahraničia.
Iránska vláda označila demonštrantov za výtržníkov a teroristov a z organizovania nepokojov obvinila Izrael a USA. Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v utorok pre stanicu Al-Džazíra povedal, že vláda v počiatočnej fáze protestov viedla dialóg s ich účastníkmi a k vypnutiu internetu pristúpila až „potom, čo sme čelili teroristickým operáciám a zistili sme, že rozkazy prichádzajú zo zahraničia“.
Americký prezident Donald Trump ešte predtým, než sa objavili správy o obetiach iránskych protestov, pohrozil Iránu zásahom, ak budú tamojšie bezpečnostné zložky strieľať do pokojne protestujúcich ľudí. V pondelok oznámil, že USA zavedú 25-percetné clo na každú krajinu, ktorá obchoduje s Iránom. Stanica CBS News potom v utorok informovala, že Trump dostal od Pentagónu rôzne vojenské a nevojenské možnosti, ktoré možno použiť proti Iránu, vrátane kybernetických a psychologických operácii.
Türk vo vyhlásení naliehal na iránske úrady, aby okamžite zastavili všetky formy násilia a represií voči protestujúcim a obnovili plný prístup k internetu a telekomunikačným službám. Iránci majú podľa neho právo na pokojné demonštrácie a ich sťažnosti je potrebné vypočuť a riešiť, a nie ich využívať na vlastné účely.
„Zabíjanie pokojných demonštrantov musí prestať a označovanie protestujúcich za „teroristov“ s cieľom ospravedlniť násilie voči nim je neprijateľné,“ uviedol vysoký komisár OSN.
Zdôraznil tiež, že všetky úmrtia, násilie a iné porušenia ľudských práv musia byť vyšetrené v súlade medzinárodnými normami, rovnako ako musia byť potrestaní prípadní vinníci. Považuje za veľmi znepokojujúce, že niektorí predstavitelia iránskej justície verejne naznačujú možnosť uplatnenia trestu smrti voči demonštrantom prostredníctvom zrýchlených súdnych konaní.
Najväčšie demonštrácie v Iráne od prelomu rokov 2022 a 2023 vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu iránskej meny rial. Odvtedy sa protesty zintenzívnili a prerástli do rozsiahlych protivládnych demonštrácií, ktoré si vyžiadali už najmenej 2000 obetí. Vláda 8. januára zablokovala v krajine internet a telefonické hovory do zahraničia.
Iránska vláda označila demonštrantov za výtržníkov a teroristov a z organizovania nepokojov obvinila Izrael a USA. Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v utorok pre stanicu Al-Džazíra povedal, že vláda v počiatočnej fáze protestov viedla dialóg s ich účastníkmi a k vypnutiu internetu pristúpila až „potom, čo sme čelili teroristickým operáciám a zistili sme, že rozkazy prichádzajú zo zahraničia“.
Americký prezident Donald Trump ešte predtým, než sa objavili správy o obetiach iránskych protestov, pohrozil Iránu zásahom, ak budú tamojšie bezpečnostné zložky strieľať do pokojne protestujúcich ľudí. V pondelok oznámil, že USA zavedú 25-percetné clo na každú krajinu, ktorá obchoduje s Iránom. Stanica CBS News potom v utorok informovala, že Trump dostal od Pentagónu rôzne vojenské a nevojenské možnosti, ktoré možno použiť proti Iránu, vrátane kybernetických a psychologických operácii.
