Bratislava 18. septembra (TASR) - Uplynulý týždeň priniesol vo svete vedy, techniky a výskumu viacero pozoruhodných objavov a zistení. Šéf spoločnosti Anthropic vyzval firmy, aby spomalili vývoj umelej inteligencie, laureátkami 10. ročníka programu Pre ženy vo vede sa stali tri vedkyne a zistenie, že telesná teplota Tyrannosaura rexa bola podobná ľudskej. TASR prináša prehľad najzaujímavejších vedeckých udalostí a poznatkov uplynulého týždňa.

Generálny riaditeľ spoločnosti Anthropic Dario Amodei v sobotu vyzval firmy vyvíjajúce umelú inteligenciu, aby spomalili tempo jej vývoja. Upozornil na rastúce obavy z rizík spojených so „superinteligentnými“ počítačovými systémami, ktorých schopnosti by mohli prekonať ľudskú inteligenciu.

„Musíme spomaliť tempo, akým zvyšujeme schopnosti modelov AI. Vývoj bude aj tak napredovať rýchlo. Získaný čas musíme rozumne využiť,“ napísal Amodei na svojej webovej stránke.

Podľa Amodeiho by zastavenie vývoja AI pripravilo ľudstvo o jej prínosy alebo by mohlo viesť k tomu, že technológiu ovládnu autoritárske mocnosti. Príliš rýchly vývoj však považuje za nezodpovedný.

„Snažili sme sa nájsť strednú cestu,“ uviedol Amodei, ktorý v roku 2021 spolu so sestrou Danielou spoluzaložil spoločnosť Anthropic. „V posledných mesiacoch som však nadobudol presvedčenie, že riešenie týchto rizík si vyžaduje ešte väčšiu obozretnosť,“ dodal.

Amodeiho výzva prišla niekoľko dní po tom, ako výskumník Jacob Coxon odišiel z odvetvia AI. Spoločnosti OpenAI a Anthropic obvinil, že v pretekoch o vývoj modelov schopných samostatného zdokonaľovania „hazardujú s našimi životmi“.

S Amodeim a jeho stanoviskom súhlasia aj šéf OpenAI Sam Altman a majiteľ spoločnosti xAI Elon Musk. Altman uviedol, že tempo vývoja najpokročilejších systémov AI treba regulovať.

Amodei zároveň varoval pred tzv. agentmi AI, teda programami schopnými vykonávať úlohy bez neustáleho dohľadu človeka. Poukázal na nedávny incident pri testovaní OpenAI, keď sa modely dostali mimo kontrolovaného prostredia, pripojili sa na internet a prenikli na platformu Hugging Face.

Podľa Amodeiho by podobný „roj“ agentov mohol vzhľadom na rýchly vývoj AI už o šesť až 12 mesiacov dokázať prevziať kontrolu nad celým internetom. Anthropic preto umožní externým hodnotiteľom kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných pravidiel a Amodei vyzval na podobný postup aj ďalšie firmy.

Výzvy na spomalenie vývoja AI prichádzajú v čase rastúceho tlaku na reguláciu tejto technológie. Americká vláda v auguste zaviedla dobrovoľný proces bezpečnostného preverovania pokročilých modelov AI pred ich uvedením na trh.

Laureátkami 10. ročníka programu Pre ženy vo vede na Slovensku sa stali Ivana Šišoláková, Iryna Zabaikina a Radka Michalková. Pôsobia vo veterinárnych vedách, biomedicínskom výskume a matematike. Ich projekty sa venujú témam, ktoré majú potenciál priniesť nové poznatky v oblasti liečby či diagnostiky aj práce s komplexnými biologickými dátami.

Šišoláková sa v rámci svojho vedeckého výskumu venuje vývoju rýchlych a dostupných diagnostických metód založených na elektrochemických senzoroch s využitím nielen v humánnej, ale aj veterinárnej medicíne. „Výskum nášho tímu je momentálne zameraný najmä na stanovenie toxických látok u spoločenských zvierat s podozrením na otravu,“ načrtla.

Zabaikina pracuje na projekte prinášajúcom matematický stochastický rámec, ktorý ukáže, ako neúplné meranie deformuje pozorované dáta a kedy možno toto skreslenie systematicky korigovať. Namiesto toho, aby sa technický šum považoval len za nežiaducu chybu, projekt ho opisuje ako súčasť meracieho procesu, ktorú možno matematicky analyzovať. „Výsledkom bude spoľahlivejší spôsob interpretácie dát. Tento prístup môže biológom potenciálne pomôcť rozlíšiť skutočné biologické procesy od skreslení spôsobených meraním a zároveň položiť základy pre nové analytické a softvérové nástroje,“ priblížila.

Michalková sa v rámci jej vedeckej práce venuje experimentálnej onkofarmakológii so zameraním na vývoj a farmakologickú charakterizáciu nových protinádorových látok odvodených od prírodných zlúčenín. „Skúmame molekulárne mechanizmy, ktorými tieto látky navodzujú regulovanú smrť nádorových buniek, a možnosti prekonania mnohopočetnej liekovej rezistencie, ktorá patrí medzi hlavné príčiny zlyhania onkologickej liečby,“ povedala.

Vedcom sa vďaka skúmaniu skamenených zubov Tyrannosaura rexa konečne podarilo zistiť, akú mal tento mäsožravý dinosaurus telesnú teplotu. Napriek predchádzajúcim domnienkam zistili, že išlo o teplokrvného tvora, ktorého telesná teplota dosahovala takmer takú hodnotu ako u človeka.

Výskumníci kedysi predpokladali, že dinosaury vo všeobecnosti boli pomalé a studenokrvné tvory. Neskoršie zistenia túto teóriu spochybnili a naznačili, že dinosaury boli teplokrvné a svoju telesnú teplotu mohli regulovať.

Je náročné presne zistiť, akú teplotu mali dinosaury. „Tu si s teplomerom nevystačíme,“ uviedla paleontologička z Univerzity Johnsa Hopkinsa v americkom Baltimore Jasmina Wiemannová.

V novej štúdii, ktorú v stredu zverejnil časopis Science Advances, hľadali vedci chemické stopy v zuboch Tyrannosaura rexa. Ukázalo sa, že atómy v zubnej sklovine sa zhlukujú do rôznych vzorov v závislosti od telesnej teploty dinosaura.

„Zistili sme, akú telesnú teplotu malo najslávnejšie zviera vôbec - Tyrannosaurus rex,“ povedala spoluautorka štúdie Aradhna Tripatiová, geochemička z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA).

Údaje zo zubov odhalili, že priemerná telesná teplota tohto tvora bola približne 36 stupňov Celzia. To je podobné ako u súčasných slonov a nie tak odlišné od priemernej telesnej teploty ľudí, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 36 do 37 stupňov Celzia.

„Dokonca by som snáď bola čakala aj vyššiu telesnú teplotu,“ poznamenala Wiemannová. Na základe predošlého výskumu sa domnievala, že tento predátor by mohol byť o niekoľko stupňov teplejší - podobne ako súčasné vtáky, teda dinosaurí teplokrvní potomkovia.

Pri telesnej teplote 36 stupňov Celzia mohol tento dinosaurus obývať väčšinu pravekej Severnej Ameriky, keďže si mohol udržiavať stabilnú vnútornú teplotu v chladnejších aj v teplejších oblastiach, uviedla Tripatiová. Nové zistenia môžu zároveň ozrejmiť, čo musel Tyrannosaurus rex loviť, aby si udržal dostatok energie.

Je možné, že telesná teplota Tyrannosaura rexa mohla byť kľúčovým faktorom jeho dominantného postavenia ako jedného z najväčších predátorov v ére dinosaurov. Podľa vedcov bude dôležité tieto metódy otestovať aj na iných dinosauroch.