Bratislava 30. januára (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. V Thajsku podali antikoncepčný prípravok slonom vo voľnej prírode, v Indonézii objavili najstaršie jaskynné výtvarné umenie a zistenie, že kontaminácia večnými chemikáliami by EÚ do roku 2050 stála až 1,7 bilióna eur. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

V Thajsku po prvý raz podali antikoncepčný prípravok slonom žijúcim vo voľnej prírode v snahe regulovať ich rýchlo rastúcu populáciu, uviedol v stredu tamojší predstaviteľ v oblasti ochrany životného prostredia.

Úrad na ochranu voľne žijúcich živočíchov a miestny veterinárny tím podali v pondelok vakcínu trom sloniciam v juhovýchodnej provincii Trat, uviedol riaditeľ úradu.

Cieľom tohto opatrenia je predísť premnoženiu divokých slonov, vyhlásil s tým, že pôrodnosť týchto cicavcov v piatich provinciách východného Thajska ročne stúpa o osem percent, zatiaľ čo v ostatných regiónoch sú to tri percentá.

Veterinári tento týždeň podali slonom vakcínu pomocou špeciálnej pištole bez toho, aby zvieratá predtým uspali. Riaditeľ úradu uviedol, že tri slonice následne podrobili vyšetreniu, aby zistili, či sa u nich neprejavujú príznaky infekcie. Podľa jeho slov sú samice v poriadku. Dodal, že jeho tím bude každých šesť mesiacov robiť krvné testy.

Počet voľne žijúcich slonov v Thajsku vzrástol z 334 v roku 2015 na vlaňajších takmer 800, pričom tisíce ďalších žijú v zajatí. Pri stretoch slonov s ľuďmi od roku 2012 vyhaslo takmer 200 ľudských životov a zahynulo vyše 100 zvierat.

Otlačky rúk na stenách jaskyne v prevažne nepreskúmanej oblasti Indonézie môžu byť najstarším zatiaľ nájdeným skalným umením, ktoré pochádza najmenej spred 67.800 rokov.

Hnedasté odtlačky, ktoré analyzovali indonézski a austrálski vedci na ostrove Sulawesi, vznikli tak, že sa pigment naniesol na ruky priložené k stenám jaskyne, čím vznikol obrys.

Táto prehistorická umelecká forma naznačuje, že indonézsky ostrov bol domovom zrelej umeleckej kultúry. Vedci - aby zistili, aké staré sú tieto maľby - datovali minerálne kôry, ktoré sa vytvorili na povrchu umeleckých diel.

V Indonézii sa nachádzajú jedny z najstarších jaskynných malieb na svete. Vedci tu analyzovali nespočetné množstvo príkladov starodávneho umenia vrátane jednoduchých značiek na kostiach a kameňoch - starých státisíce rokov. Nové nálezy z juhovýchodnej časti Sulawesi sú najstaršími, aké boli dosiaľ nájdené na jaskynných stenách.

Vedci sa snažia zistiť, kedy sa prví ľudia naučili vytvárať umenie, prechádzajúc od bodiek a čiar k zmysluplnejším znázorneniam seba samých a okolitého sveta. Tieto jaskynné maľby pomáhajú upevniť časovú os začiatkov ľudskej tvorivosti.

Na blízkych ostrovoch sa pravdepodobne nachádza viac umeleckých diel, ktoré môžu byť ešte staršie ako nájdené odtlačky rúk. Budúce štúdie môžu pomôcť vedcom pochopiť, ako sa tieto umelecké tradície rozšírili po celom svete a ako sú prepojené s počiatkami civilizácie.

Kontaminácia tzv. večnými chemikáliami by mohla Európu do roku 2050 stáť až 1,7 bilióna eur pre ich negatívny vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie, vyplýva zo štúdie na objednávku Európskej komisie.

Táto štúdia posudzovala rôzne scenáre ďalšieho postupu v čase, keď EÚ zvažuje zákaz večných chemikálií - per- a polyfluórovaných látok (PFAS) - v bežných spotrebiteľských výrobkoch: od obalov na pizzu až po odevy.

Úplné zastavenie výroby a používania PFAS - skupiny syntetických chemikálií, ktoré sa v životnom prostredí rozkladajú len veľmi pomaly - by podľa štúdie mohlo znížiť celkové náklady na približne 330 miliárd eur.

„Štúdia potvrdzuje, že riešenie problému PFAS priamo pri zdroji je nielen kľúčové, ale aj ekonomicky rozumné,“ uviedla eurokomisárka pre životné prostredie Jessika Roswallová. Zároveň zdôraznila potrebu vyvážiť ekonomické záujmy s nákladmi na ochranu prírody a verejného zdravia.

Pri zachovaní súčasného stavu by spoločenské náklady znečistenia PFAS mohli do roku 2050 dosiahnuť približne 440 miliárd eur, pričom väčšina by súvisela so zdravotnými následkami.

Zavedením zákazu PFAS by sa podľa štúdie ušetrilo asi 110 miliárd eur, lebo výrobky už uvedené na trh by sa postupne vyradili z používania.

Ak by sa Európa rozhodla riešiť problém len sanáciou znečistenej pôdy a vody bez zákazu PFAS pri zdroji, náklady by presiahli jeden bilión eur.

PFAS predstavujú skupinu viac než 10.000 človekom vytvorených chemických látok, ktoré odpudzujú teplo, vodu a mastnotu. Používajú sa napríklad v nepriľnavom riade, kobercoch odolných voči škvrnám či v ďalších výrobkoch, pričom sa často dostávajú do potravín, vody a voľnej prírody.

Európska komisia opakovane uviedla, že obmedzenie používania PFAS patrí medzi jej priority. Legislatívny návrh, pôvodne plánovaný na koniec roka 2025, by mohol byť predložený až koncom roka 2026, lebo Brusel čaká na dokončenie dvoch externých hodnotení. Zvažujú sa aj možné výnimky pre niektoré priemyselné odvetvia.

Súčasné vedecké poznatky spájajú vystavenie PFAS s viacerými zdravotnými rizikami vrátane niektorých druhov rakoviny, hormonálnych a imunitných porúch, zvýšenej hladiny cholesterolu, poškodenia pečene, ale aj predčasnej alebo oneskorenej puberty, obezity, nízkej pôrodnej hmotnosti či endometriózy.