Bratislava 3. júla (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Cenu Mateja Bela získali tri vedkyne z Ústavu svetovej literatúry SAV, CERN pre modernizáciu odstavil veľký hadrónový urýchľovač či zistenie, že dátové centrá využívané umelou inteligenciou (AI) majú väčšiu uhlíkovú stopu, ako sa predpokladalo. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Literárne vedkyne z Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV) - Katarína Bednárová, Mária Kusá a Silvia Rybárová, získali Cenu Mateja Bela za lexikografické dielo z oblasti dejín prekladu Slovník prekladateliek a prekladateľov: vedy o človeku a kultúre.

Slovník predstavuje osobnosti stojace za prekladom, širší kontext ich pôsobenia, nenahraditeľnú prácu a úlohu, ktorú v kultúrnom priestore zohrávajú. Bednárová, Kusá a Rybárová sú editorkami tejto kolektívnej publikácie, dostupnej v tlačenej podobe a online s otvoreným prístupom. Slovník prináša prostredníctvom portrétov takmer stovky prekladateľských osobností a ich výberových bibliografií súhrnný obraz podstatnej časti knižnej produkcie najdôležitejších diel filozofického, sociologického, historického, literárnovedného či umenovedného zamerania. Boli preložené a vydané na Slovensku v čase od medzivojnového obdobia 20. storočia až po 20. roky 21. storočia.

K vydaniu slovníka viedli kolektívne projekty venované výskumu prekladu socio-humanitnovedných textov, jeho histórie a prekladateľských osobností, ktoré ju formovali, pod vedením skúsených literárnych vedkýň, translatologičiek Bednárovej a Kusej. Obe prispeli do publikácie štúdiami o dobovom kontexte prekladu vo vedách o človeku a kultúre.

„Slovník je výsledkom dlhodobého výskumu teórie a dejín prekladu spájajúceho rôzne inštitúcie a ľudí v samotnom procese práce, ako aj v jej výsledkoch,“ povedala Kusá. Ako doplnila, po skúsenostiach s dvomi zväzkami Slovníka slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia spred desaťročia sa rozhodli pokračovať v takom spôsobe písania dejín prekladu, ktorý stavia do popredia jeho hlavných aktérov. „Veríme, že náš slovník poslúži ako užitočný študijný a bádateľský prameň. Navyše načrtáva aj svojskú históriu recepcie socio-humanitnovednej literatúry na Slovensku,“ uviedla Bednárová.

Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve odstavila v pondelok 29. júna Veľký hadrónový urýchľovač (LHC), aby začala jeho plánovanú rozsiahlu modernizáciu. Cieľom je zvýšiť výkon urýchľovača a priblížiť vedcov k objasneniu záhady tmavej hmoty.

Fyzici dúfajú, že modernizovaný urýchľovač prinesie nové poznatky o základných zákonoch fyziky vrátane podstaty tmavej hmoty. Tá spolu s tmavou energiou podľa súčasných vedeckých teórií tvorí približne 95 percent vesmíru, ale vedci ju doteraz priamo nepozorovali ani nedetegovali.

Modernizované zariadenie s názvom HiLumi-LHC by malo začať fungovať v júni 2030.

Počas nasledujúcich štyroch rokov prejdú modernizáciou kľúčové časti urýchľovača, ktorý je umiestnený v 27-kilometrovom podzemnom prstenci na hraniciach Švajčiarska a Francúzska. Slúži na urýchľovanie protónov a jadier olova na rýchlosť blízku rýchlosti svetla. Modernizácia má umožniť výrazne vyšší počet zrážok protónov a získať nové poznatky o fungovaní vesmíru.

Dátové centrá, ktorých rozšírenie významne podporuje rozvoj umelej inteligencie (AI), majú podľa štúdie zverejnenej v utorok 30. júna oveľa väčšiu uhlíkovú stopu, ako sa doteraz odhadovalo.

Zariadenia s vysokou spotrebou energie, ktoré slúžia na uchovávanie kľúčovej IT infraštruktúry, budujú spoločnosti aj štáty po celom svete, keďže aplikácie umelej inteligencie potrebujú čoraz väčší výpočtový výkon. To prispelo k nárastu emisií skleníkových plynov, uvádza nová štúdia spoločnosti Allianz Trade, podľa ktorej tieto centrá vyprodukovali vlani 286 miliónov ton oxidu uhličitého. Výsledok je o 57 percent väčší, ako odhadovala Medzinárodná energetická agentúra.

AI v súčasnosti spotrebúva celkovo 15 až 20 percent elektrickej energie v dátových centrách a spotreba by mohla dosiahnuť 40 percent do roku 2030, uvádza správa. Ekonóm spoločnosti pre oblasť klímy Patrick Hoffmann uviedol, že dopyt dátových centier po elektrickej energii výrazne stúpa.

Bez prijatia opatrení na dekarbonizáciu elektrických sietí sa emisie dátových centier môžu do roku 2030 viac ako zdvojnásobiť. Podľa odhadov to môže prispieť k ročným škodám spôsobeným zmenou klímy vo výške 154 miliárd dolárov (vyše 135 mld. eur). V súčasnosti ide o 68 miliárd dolárov (necelých 60 mld. eur), uvádza sa v správe.

Dátové centrá zároveň zaťažujú prírodné zdroje - podľa správy by do roku 2030 mohli spotrebovávať 1,3 až 1,8 bilióna litrov vody, čo je porovnateľné s ročnou spotrebou Švajčiarska.

Rovnaký výpočtový výkon môže generovať veľmi rôzne úrovne emisií v závislosti od zdroja elektriny. V Indii emisie spojené s elektrinou presahujú 600 gramov oxidu uhličitého na kilowatthodinu (kWh), zatiaľ čo v Nórsku alebo vo Švédsku ide o menej ako 30 gramov, keďže výroba je čiastočne dekarbonizovaná.

V súčasnosti takmer 70 percent celosvetových emisií z dátových centier pochádza zo Spojených štátoch a Číny, ktoré sú svetovými lídrami v oblasti umelej inteligencie, dodala Allianz Trade.