Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 20. november 2026Meniny má Félix
< sekcia Zahraničie

TÝŽDEŇ VO VEDE: Kamzíky v Tatrách či odolnosť voči antibiotikám

Na snímke kamzíky vrchovské tatranské (Rupicapra rupicapra tatrika). Foto: TASR - Milan Kapusta

Vo Vysokých Tatrách zaznamenali v jesennom sčítaní 872 kamzíkov, z toho 269 na poľskej a 603 na slovenskej strane pohoria.

Bratislava 20. novembra (TASR) - Uplynulý týždeň priniesol vo svete vedy, techniky a výskumu viaceré pozoruhodné objavy a zistenia. Počet kamzíkov vo Vysokých Tatrách medziročne stúpol o osem percent, šírenie odolnosti voči antibiotikám podľa WHO ohrozuje budúcnosť medicíny a čínskeho vedca prepustili po smrti dieťaťa počas experimentálnej génovej terapie. TASR prináša prehľad najzaujímavejších vedeckých udalostí a poznatkov uplynulého týždňa.

Vo Vysokých Tatrách zaznamenali v jesennom sčítaní 872 kamzíkov, z toho 269 na poľskej a 603 na slovenskej strane pohoria. Je to o osem percent viac ako pri vlaňajšom sčítaní, keď bolo zaznamenaných 805 jedincov.

Pri tohtoročnom sčítaní, ktoré v októbri spoločne vykonali prírodovedci z poľského TPN a slovenského Tatranského národného parku (TANAP), zaznamenali 124 samcov, 252 samíc a 80 tohtoročných mláďat. Zaznamenali tiež 43 mláďat narodených v minulom roku. U časti zvierat sa nepodarilo určiť pohlavie.

„Rozdelenie na poľské a slovenské kamzíky je subjektívne. Zvieratá sa voľne pohybujú cez štátnu hranicu, preto sčítanie vykonávame spoločne so slovenskou stranou a najdôležitejší je výsledok za celé Tatry,“ uviedol TPN.

V roku 2024 zaznamenali vo Vysokých Tatrách 949 kamzíkov, zatiaľ čo na jeseň 2025 ich počet klesol na 805, čo predstavovalo pokles o viac ako 15 percent. Tohtoročný výsledok znamená v porovnaní s minulým rokom nárast o približne 8 percent.

TPN zdôraznil, že výsledok treba považovať za odhad. Hoci sa počty uvádzajú s presnosťou na jedného jedinca, každé sčítanie je spojené s chybou, ktorej veľkosť nie je známa a môže presiahnuť aj desať percent.

Sčítanie kamzíkov sa vykonáva od roku 1957 a predstavuje najstarší prírodovedný monitoring realizovaný súčasne dvoma štátmi. Na konci 90. rokov mala populácia podľa agentúry PAP približne 200 jedincov. V rokoch 2014 - 2017 presiahla 1000 a rekordný výsledok bol zaznamenaný v roku 2018, keď napočítali 1431 kamzíkov.

Šírenie antimikrobiálnej rezistencie (AMR) ohrozuje modernú medicínu, a to aj napriek pokroku v boji proti baktériám odolným voči liekom. Uviedli to v pondelok vysokopostavení predstavitelia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Predstavitelia WHO skonštatovali, že krajiny zintenzívnili úsilie v boji proti AMR, no zároveň upozornili, že pokrok v oblasti prevencie, diagnostiky a správneho používania antibiotík zostáva príliš pomalý na splnenie globálnych cieľov.

Baktérie si dlhodobo vyvíjajú odolnosť voči liekom určeným na ich zničenie. Rozsiahle používanie antibiotík v humánnej medicíne, chove hospodárskych zvierat a výrobe potravín tento problém urýchlilo, čím sa AMR stala jednou z hlavných príčin úmrtí na infekčné ochorenia na celom svete.

„Antimikrobiálna rezistencia je rozšírená a ohrozuje budúcnosť modernej medicíny,“ vyhlásil Jean-Pierre Nyemazi, dočasný šéf oddelenia WHO pre antimikrobiálnu rezistenciu. „Na rozdiel od ochorenia COVID-19, ktoré bolo veľmi viditeľné, infekcie odolné voči liekom pripravujú ľudí o život už roky bez toho, aby sme si to všimli a bili na poplach tak, ako by sme mali,“ dodal Nyemazi.

Len v roku 2021 bola AMR priamo zodpovedná za viac než milión úmrtí a súvisela s približne ďalšími 4,7 milióna úmrtí, uviedla zdravotnícka agentúra OSN.

Tohtoročný prieskum WHO v 183 krajinách zameraný na pokrok v boji proti antimikrobiálnej rezistencii ukázal, že národný akčný plán proti tomuto javu má takmer deväť z desiatich krajín. V roku 2017 to boli len približne štyri z desiatich.

Len 42 štátov – menej ako jeden z piatich – však uviedlo, že ich plán je aj financovaný, realizovaný a monitorovaný, spresnila technická pracovníčka WHO pre AMR Pravasha Prakashová. „Krajiny napredujú, ale pokrok je stále potrebné zrýchliť, aby sme dosiahli ciele stanovené na rok 2030,“ dodala.

Jednou z hlavných slabín zostáva prístup k diagnostike. Len 36 percent krajín disponuje národným referenčným laboratóriom schopným testovať rezistenciu pri všetkých baktériách a hubách sledovaných WHO, čo je hlboko pod 80-percentným cieľom stanoveným na rok 2030.

„Bez testovania musia lekári liečiť bez toho, aby poznali príčinu infekcie alebo vedeli, ktoré antibiotikum zaberie,“ upozornila vedúca dohľadu nad AMR vo WHO Sylvia Bertagnolová.

Najnovšie globálne údaje z monitorovania ukazujú, že v roku 2023 bola každá šiesta laboratórne potvrdená bakteriálna infekcia nahlásená WHO odolná voči antibiotikám používaným na jej liečbu.

WHO preto oznámila zavedenie dvoch nových nástrojov, ktoré majú krajinám pomôcť posilniť ich diagnostické kapacity. Prvý z nich definuje testy, ktoré by mali byť dostupné na každej úrovni zdravotníckeho systému – od ambulancií primárnej starostlivosti až po špecializované nemocnice. Druhý zhŕňa 73 laboratórnych postupov, od odberu vzoriek až po identifikáciu patogénov a testovanie citlivosti na antibiotiká.

Podľa odhadov WHO by antimikrobiálna rezistencia mohla do roku 2050 spôsobiť približne 39 miliónov úmrtí. Organizácia preto zdôraznila potrebu lepšieho využívania existujúcich antibiotík v čase, keď vývoj nových liekov nedokáže držať krok s nárastom rezistencie. Hlavnými nástrojmi v boji proti tomuto problému sú podľa nej prevencia infekcií, očkovanie, lepší prístup k vode a hygiene, ako aj primerané používanie antimikrobiálnych látok.

Čínskeho vedca, ktorý zatajil úmrtie šesťročného dievčatka počas klinického výskumu úpravy génov, prepustili. Stalo sa tak po vyšetrovaní čínskych úradov, uviedli štátne médiá.

Dievčatko zomrelo vlani po podaní experimentálnej génovej terapie, ktorej cieľom bolo napraviť zdravotný problém, ktorý neohrozoval jej život. Vyšetrovanie v júli však zistilo, že táto skutočnosť nebola uvedená v publikovanom výskume.

Neurovedec a vedúci výskumník štúdie C'-lung Čchiou sa o dievčatku v článku uverejnenom v prestížnom časopise Nature vôbec nezmienil, vyplýva zo spoločného vyšetrovania organizácií Science a Retraction Watch.

Čchiou bol odvolaný z funkcie zástupcu riaditeľa Výskumného ústavu Sung-ťiang, ktorý je pridružený k Šanghajskej univerzite Ťiao Tchung, informovala štátna televízia CCTV s odvolaním sa na vyhlásenie šanghajských úradov.

Uvedené vyhlásenie obsahovalo iba jeho priezvisko, no odkazovalo na štúdiu v časopise Nature uverejnenú 18. februára.

V správe sa uvádza, že neurovedec dostal päťročný zákaz účasti na vedeckých projektoch a zaradili ho do databázy pre „závažné porušenie integrity výskumu“.

Ďalšieho výskumníka z Čchiouovho tímu rovnako prepustili a taktiež dostal päťročný zákaz. Aj niekoľko ďalších osôb spojených s nemocnicou, v ktorej sa klinická štúdia uskutočňovala, tiež potrestali.

Podľa správy malo dievčatko zriedkavé neurovývinové ochorenie nazývané Snijdersovej-Blokovej-Campeauov syndróm.

Etická komisia nemocnice schválila klinickú štúdiu génovej úpravy na liečbu tohto ochorenia v januári 2025, uvádza sa v správe. Komisia štúdiu ukončila potom, čo dievča v marci zomrelo v dôsledku komplikácií spôsobených génovou terapiou.

Šanghajské úrady zistili, že Čchiouov tím riadne neinformoval nemocnicu o možných bezpečnostných rizikách vyplývajúcich z predchádzajúcich testov na primátoch, konštatuje sa ďalej v správe.

Júlové vyšetrovanie vedeckých časopisov Science a Retraction Watch zistilo, že rodičia dievčaťa, ktorí zaplatili viac než 800.000 dolárov (728.000 eur) na financovanie experimentu, neboli o možných rizikách liečby dostatočne informovaní.