Bratislava 13. novembra (TASR) - Uplynulý týždeň priniesol vo svete vedy, techniky a výskumu viaceré pozoruhodné objavy a zistenia. NASA spustila nábor astronautov pre život a prácu na Mesiaci, planéta Zem má dočasne ďalšiu prirodzenú družicu a zistenie, že globálne emisie CO2 z fosílnych palív klesnú, čomu prispela aj vojna v Iráne. TASR prináša prehľad najzaujímavejších vedeckých udalostí a poznatkov uplynulého týždňa.

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) spustil nábor astronautov, ktorí by mohli žiť a pracovať na Mesiaci. Ide o najnovšie rozšírenie programu Artemis a úspešní kandidáti pomôžu „formovať budúcnosť ľudstva vo vesmíre“.

Začiatok náboru bol súčasťou leteckej šou v Kennedyho vesmírnom stredisku, ktorá propagovala prieskum Mesiaca a pokrok v letectve a technológii. „Toto je výnimočná chvíľa na vstup do zboru astronautov NASA,“ vyhlásil riaditeľ NASA Jared Isaacman. „Ľudia, ktorých vyberieme, by mohli chodiť po Mesiaci, žiť a pracovať na mesačnej základni a pomôcť pri vývoji systémov a operácií, ktoré napokon dopravia posádky na Mars,“ skonštatoval.

Termín na podávanie prihlášok je do štvrtka 3. decembra a NASA má uzavrieť výber v priebehu roka 2027. Zatiaľ posledný výber nových astronautov bol v roku 2024. Spomedzi viac ako 8000 kandidátov vybrali v septembri 2025 desať uchádzačov.

„Pre tých, ktorí sa prihlásia, je práca astronauta v NASA viac než len kariérnou príležitosťou,“ povedal astronaut a predseda výberovej komisie Scott Tingle. „Je to príležitosť stať sa súčasťou dedičstva prieskumníkov, ktorí posúvali hranice objavov a zohrávali úlohu v misiách tvarujúcich budúcnosť ľudstva vo vesmíre,“ zdôraznil.

NASA má v súčasnosti 32 aktívnych astronautov a nedávno predstavil ambíciu vrátiť Američanov na Mesiac v roku 2028. Pristátie na Mesiaci plánujú podporiť aj spoločnosti SpaceX a Blue Origin.

Uchádzač na pozíciu astronauta musí byť občanom USA a mať magisterský titul v oblasti vedy, techniky, inžinierstva či matematiky alebo lekárske vzdelanie, pilotný výcvik, poprípade dva roky štúdia v príslušnom doktorandskom programe. Požadujú sa tiež tri roky „súvisiacej odbornej praxe“.

Uchádzači z radov pilotov musia mať odlietaných 750 hodín v pozícii veliteľa vysokovýkonného prúdového lietadla alebo 1500 letových hodín na inom lietadle s pevnými krídlami alebo 1000 letových hodín na vrtuľníku.

Planéta Zem má od apríla ďalšiu prirodzenú družicu, keďže v apríli do gravitačného poľa Zeme vstúpil asteroid 2026 QQ8. Zem obehne jeden a pol krát, než v januári 2027 opustí jej gravitačné pole. Nový „minimesiac“ v novembri objavil maďarský astronóm Kriztián Sárneczky. O objave informovalo Centrum pre malé planéty Medzinárodnej astronomickej únie.

Asteroid 2026 QQ8 je veľký približne dva metre a nepredstavuje pre Zem žiadne riziko, keďže by pravdepodobne pred dopadom na jej povrch zhorel v zemskej atmosfére.

Podľa rekonštrukcie obežnej dráhy asteroid obletí okolo Slnka zvyčajne raz za 359 dní. K Zemi sa priblíži zhruba každých desať rokov na vzdialenosť 568.000 kilometrov, čo je asi jeden a pol násobok priemernej vzdialenosti medzi Mesiacom a Zemou.

Dočasné asteroidy na obežnej dráhe Zeme nie sú nezvyčajné. Podľa štúdie z minulého roka sa na zemskom orbite môže nachádzať až šesť dočasných prirodzených družíc. Mnohé z nich boli súčasťou samotného Mesiaca, od ktorého sa oddelili po náraze iného vesmírneho telesa.

Globálne emisie oxidu uhličitého (CO2) z fosílnych palív by mali v roku 2026 mierne klesnúť. Prispieva k tomu rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ale aj prudký rast cien ropy spôsobený vojnou v Iráne. Vyplýva to zo správy Global Carbon Budget, ktorú vedci zverejnili v utorok počas klimatického summitu COP31 v tureckej Antalyi.

Emisie zo spaľovania ropy, zemného plynu a uhlia, ktoré patria medzi hlavné príčiny klimatických zmien, sa za uplynulé desaťročie zvyšovali v priemere o 0,9 percenta ročne a vlani dosiahli rekordnú úroveň. V tomto roku však vedci očakávajú ich pokles o 0,4 percenta na 38,2 miliardy ton. Išlo by o prvé medziročné zníženie od roku 2020, keď pandémia ochorenia COVID-19 výrazne obmedzila svetovú ekonomiku, obchod a dopravu.

K poklesu emisií podľa výskumníkov prispela vojna v Iráne vedená Spojenými štátmi a uzavretie Hormuzského prielivu. Prudké zdraženie ropy totiž viedlo k zníženiu jej spotreby. Významnú úlohu zohráva aj rozširovanie solárnych a veterných elektrární a využívanie elektromobilov. Podľa správy tieto technológie pokrývajú dve tretiny nárastu celosvetového dopytu po energii.

„Pokles emisií CO2 z fosílnych palív je povzbudivý, ale zníženie spôsobené čiastočne geopolitickými otrasmi nie je udržateľným riešením klimatickej krízy,“ uviedol Pierre Friedlingstein z britskej Exeterskej univerzity, ktorý viedol výskum. Dlhodobým riešením podľa neho zostáva rýchle zavádzanie čistých energetických technológií.

Profesorka klimatológie Corinne Le Querová z University of East Anglia upozornila, že emisie sa po predchádzajúcich hospodárskych otrasoch, napríklad pandémii či globálnej finančnej kríze, opäť zvýšili. Podobný vývoj očakáva aj po zmiernení napätia na ropnom trhu.