Bratislava 28. augusta (TASR) - Uplynulý týždeň priniesol vo svete vedy, techniky a výskumu viacero pozoruhodných objavov a zistení. Slovenská astrobiologička Michaela Musilová sa vrátila zo simulovanej vesmírnej misie v USA, spoločnosť SpaceX plánuje vybudovať nový kozmodróm v Louisiane a zistenie, že osem hodín nemusí byť pre každého ideálna dĺžka spánku. TASR prináša prehľad najzaujímavejších vedeckých udalostí a poznatkov uplynulého týždňa.

Slovenská astrobiologička Michaela Musilová sa nedávno vrátila z úspešnej simulovanej vesmírnej misie pod vodou. Bola veliteľkou vedeckej misie v stanici Jules’ Undersea Lab na Floride v USA, ktorá je ponorená takmer sedem metrov pod hladinou mora.

Vďaka svojmu výkonu získala unikátnu certifikáciu „akvanautky“ od Profesijného združenia inštruktorov potápania (Professional Association of Diving Instructors - PADI), ktoré je najväčšou základňou potápačov na svete. Akvanaut je podmorský bádateľ, ktorý zotrváva pod hladinou dlhšie než 24 hodín bez návratu na povrch, a to v stave známom ako saturácia. Pojem akvanaut vznikol spojením latinského slova „aqua“ (voda) a gréckeho „nautes“ (námorník).

Musilová a jej posádka žili a pracovali takmer šesť dní pod vodou bez toho, aby sa vynorili nad hladinu mora. Posádka trávila väčšinu času prácou v podmorskom laboratóriu Jules’ Undersea Lab. Keď podnikali vedecké expedície mimo stanice, alebo takzvané výstupy do otvoreného vesmíru (po anglicky „spacewalk“ alebo Extra-Vehicular Activity - EVA), používali potápačský výstroj.

Podmorské laboratórium postavili v 70. rokoch minulého storočia. Komunikačné a napájacie káble či potrubia zabezpečujúce prívod vzduchu, pitnej vody a elektriny pre túto stanicu dodal Americký úrad pre letectvo a vesmír (NASA).

Musilová má za sebou takmer štyridsať simulovaných vesmírnych misií ako ich veliteľka. Počas misie pod vodou, ktorá sa volala SEA STAR, mala slovenská astrobiologička na starosti rôzne vedecké projekty spojené s prípravami dlhodobých ľudských misií vo vesmíre, ako aj na Mesiac a Mars. Išlo o kombináciu psychologického, fyziologického a technického výskumu, ako aj pestovanie mikrozeleniny za rôznych tlakových podmienok. Počas expedícií mimo stanice pod vodou sa Musilová venovala aj ekologickému výskumu a ochrane životného prostredia.

Medzi vedecké štúdie misie patrilo aj vyhodnotenie zmien kognitívnych funkcií akvanautov v spolupráci s Centrom hyperbarickej medicíny Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity a Mestskej nemocnice Ostrava. Musilová zapojila do svojich výskumných projektov tiež testovanie environmentálnych senzorov vyvinutých slovenskými študentmi.

Podmorská misia SEA STAR bola simuláciou života a práce astronautov na vesmírnej stanici, akou je napríklad Medzinárodná vesmírna stanica (ISS). Astronauti sa počas svojho pobytu na ISS bežne venujú osvetovej a vzdelávacej činnosti.

Prácu Musilovej ocenili mnohými vyznamenaniami, medzi ktoré patrí napríklad zaradenie medzi top 100 žien v oblasti letectva a kozmonautiky na svete, Forbes 30 pod 30 rokov či grant Emerging Space Leaders.

Americká spoločnosť SpaceX predstavila v utorok plány na výstavbu nového kozmodrómu pre svoje rakety Starship v pobrežnej oblasti na juhu štátu Louisiana. Projekt za 100 miliárd dolárov (85,75 mil. eur) by mal premeniť mokrade na dôležitú základňu pre ambiciózny satelitný program tejto firmy.

Navrhovaný projekt kozmodrómu Starbase Louisiana je situovaný na ploche vyše 50.500 hektárov v okrese Vermilion. Rozšíril by miesta pre štart nosných rakiet Starship, ktoré SpaceX dosiaľ vysiela do vesmíru z južného Texasu a Floridy.

Výstavba sa začne v roku 2027 a prvý štart je plánovaný na rok 2029. Podľa prezidentky firmy Gwynne Shotwellovej bude nový kozmodróm v budúcnosti miestom pre tisíce vesmírnych letov ročne. Má ísť o „sebestačný“ areál s vlastnou výrobou paliva a elektriny, lodnou dopravou, zariadeniami na prípravu kozmických lodí a pravdepodobne tiež letiskom.

SpaceX na podujatí s predstaviteľmi Louisiany vyzdvihla, že projekt prinesie regiónu viac než 3000 pracovných miest. Reuters však pripomína, že firma čelí negatívnym reakciám mnohých obyvateľov okolitých objektov, ktorí majú obavy zo zásobovania s vodou, zo znečistenia životného prostredia a z tlaku na predaj pozemkov.

Spoločnosť Elona Muska dosiaľ vypúšťa svoje rakety z floridského Mysu Canaveral, Vandenbergovej vesmírnej základne v Kalifornii a z vlastného komplexu Starbase v južnom Texase, kde prebieha vývoj rakiet Starship a testovacie lety.

Dospelý človek potrebuje denne osem hodín spánku, znel donedávna vedecký konsenzus. Ako však upozorňujú vedci z anglickej univerzity v Surrey v časopise Brain Medicine, pribúda čoraz viac dôkazov, že to nemusí byť ideálna dĺžka pre každého. Navyše, dôležitá nie je len dĺžka spánku, ale aj celkové spánkové návyky.

O tom, že dospelý človek by mal spať osem hodín denne, sa hovorí od polovice 19. storočia. Vtedy sa ujal prístup, že človek by mal osem hodín pracovať, osem využiť na svoj voľný čas a zvyšných osem hodín spať.

Aby vedci zistili, koľko ľudia prirodzene spia, skúmali spoločenstvá súčasných lovcov a zberačov, ktorých životný štýl je podobný predkom moderného človeka, aj vďaka absencii umelého osvetlenia.

Výskumníci v jednej z prvých štúdií dospeli k záveru, že obyvatelia Tanzánie, Namíbie a Bolívie spali v noci 5,7 až 7,1 hodiny. Takýto krátky spánok v ich prípade nemožno pripísať hluku z dopravy, používaniu sociálnych médií ani nadmernému vystaveniu neprirodzenému svetlu v noci. Zdá sa však, že aj kratší nočný spánok im postačoval, pretože nemali potrebu si ísť cez deň dlhšie pospať a sami sa prebúdzali zvyčajne krátko pred svitaním.

Výsledky výskumov o tom, koľko presne ľudia pred industrializáciou spávali, sa líšia v závislosti od spôsobu merania spánku, bydliska, ročného obdobia a ďalších faktorov súvisiacich so životným prostredím. Autori jednej z nedávno vypracovaných analýz odhadli, že aj pred nástupom priemyslu ľudia spávali v noci priemerne 6,4 hodiny.

Doterajšie štúdie vychádzali z predpokladu, že ľudia spia práve toľko, koľko prirodzene potrebujú. To by však vylučovalo u lovcov a zberačov stres, množstvo povinností či ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvňovať dĺžku spánku. Tiež sa nevie, či ľudia v týchto spoločnostiach trpia rovnakými zdravotnými problémami spájanými s nedostatkom spánku, aké sa vyskytujú v modernom svete. Ich kratší spánok teda nemusí byť až takým silným argumentom proti ôsmim hodinám, ako sa na prvý pohľad zdá.

Ďalšie poznatky však priniesli rozsiahle štúdie, ktoré skúmali súvislosť medzi dĺžkou spánku a zdravím v priemyselne rozvinutých spoločnostiach. Závery mnohých z nich naznačujú, že ideálny spánok môže naozaj trvať menej ako osem hodín.

Jeden nedávny výskum, ktorý rozoberal vzťah medzi spánkom a starnutím rôznych orgánov, prišiel k záveru, že optimálna dĺžka spánku je medzi 6,4 a 7,8 hodiny - v závislosti od pohlavia danej osoby a tiež konkrétnych orgánov, ktoré tým mohli byť ovplyvnené.

Veľa štúdií poukazuje na to, že ako nedostatok, tak aj nadbytok spánku súvisí s horším zdravotným stavom vrátane srdcových ochorení, mŕtvice, úpadku kognitívnych funkcií a obezity. Vedci sa ale stále nezhodujú, či priveľa spánku je príčinou, alebo, naopak, príznakom zhoršeného zdravia.

Americká nezisková organizácia National Sleep Foundation v súčasnosti odporúča, že dospelí vo veku od 26 do 64 rokov by mali spať sedem až deväť hodín denne. Vzhľadom na individuálne potreby jednotlivcov však môže byť vhodný interval v skutočnosti širší: od šiestich do desiatich hodín.

„Pravidlo ôsmich hodín je zjavne príliš zjednodušené. Ľudia potrebujú rôznu dĺžku spánku a dôležité je aj to, kedy spíme. Jednoduché posolstvo však platí naďalej: vyspite sa, kdekoľvek a kedykoľvek môžete, a príliš sa netrápte, ak máte občas zlú noc,“ píše sa v článku zverejnenom na portáli The Conversation.