Bratislava 10. júla (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Nová štúdia poukazuje na pravdepodobnú trasu Hannibalovho prechodu cez Alpy, japonská sonda letela okolo asteroidu v teste technológií na ochranu Zeme a čínska sonda Tchien-wen 2 dorazila k asteroidu, z ktorého odoberie vzorky. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Trasa kartáginského generála Hannibala Barkasa cez Alpy s približne 46.000 mužmi, 7.000 koňmi a 37 slonmi počas druhej púnskej vojny v roku 218 pred n. l. viedla pravdepodobne cez priesmyk Col de la Traversette na hraniciach medzi dnešných Francúzskom a Talianskom. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v pondelok.

Hannibalova presná cesta nie je známa. Najnovšia štúdia výskumníkov z Nemeckého centra pre integrovaný výskum biodiverzity (iDiv), Univerzity v Jene a Oxfordskej univerzity s použitím bioenergetického prístupu však určila, ktorá cesta by mohla byť pre jeho armádu tou najľahšou a najpravdepodobnejšou.

Výpočty energetických požiadaviek Hannibalovej armády - najmä slonov - poukazujú na priesmyk Col de la Traversette ako najpravdepodobnejšiu trasu namiesto doterajšieho favorita - priesmyku Col du Clapier.

„Nová analýza síce neodstraňuje všetky nejasnosti, ale posilňuje argumenty v prospech trasy cez Traversette tým, že preukazuje, že by lepšie vyhovovala požiadavkám na presun veľkej armády vrátane slonov cez extrémne náročný vysokohorský terén,“ uviedol spoluautor štúdie Emilio Berti.

Japonská vesmírna sonda Hajabusa 2 v nedeľu úspešne preletela popri asteroide Torifune v rámci testovacej misie, ktorá má overiť technológie využiteľné pri ochrane Zeme pred týmito nebezpečnými planétkami.

Sonda s veľkosťou menšej chladničky mala podľa vedcov z Japonskej agentúry pre výskum vesmíru (JAXA) preletieť vo vzdialenosti približne 800 metrov od asteroidu. Cieľom bolo preveriť, či ju možno dostatočne presne navádzať, aby v budúcnosti dokázala odkloniť potenciálne nebezpečné vesmírne teleso.

Misia nadväzuje na úspešný experiment amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) z roku 2022, keď sonda DART cielene narazila do viac ako 170-metrového asteroidu Dimorphos a zmenila jeho obežnú dráhu okolo väčšieho asteroidu.

Hajabusa 2 letela rýchlosťou viac ako 18.000 kilometrov za hodinu, pričom nebolo plánované, že do asteroidu narazí. Vedci chceli len overiť schopnosť presného riadenia jej trajektórie. Hovorkyňa JAXA oznámila, že sonda úspešne urobila prelet okolo Torifune a funguje bez problémov.

Jeden z vedcov JAXA uviedol, že takýto manéver je „rovnako náročný, ako trafiť mincu v hodnote jedného jenu niekde v priestore medzi Okinawou a Hokkaidom“ (japonské ostrovy vzdialené od seba približne 3000 kilometrov, pozn. TASR).

Kamery na palube sondy zaznamenávajú geologické útvary, štruktúru aj teplotu povrchu asteroidu. Tieto informácie sú kľúčové pre budúce misie planetárnej obrany. Vedec Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Patrick Michel vysvetlil, že účinnosť prípadného nárazu závisí od zloženia asteroidu. „Ak chceme asteroid odkloniť nárazom, jeho reakcia bude úplne iná, ak sa správa ako špongia, ako keď ide o veľmi pevný materiál,“ povedal. Misia Hajabusa 2 však nesúvisí so žiadnou aktuálnou hrozbou pre Zem.

Sonda odštartovala v roku 2014 a preslávila sa odberom vzoriek z asteroidu Ryugu, vzdialeného približne 300 miliónov kilometrov od Zeme. V roku 2020 ich úspešne dopravila na Zem, čím vedcom poskytla cenné poznatky o vzniku Slnečnej sústavy pred približne 4,6 miliardami rokov. Našli v nich viac ako 20 druhov aminokyselín, ktoré sú nevyhnutné pre väčšinu foriem života.

Po misii pri Torifune sa má v roku 2031 stretnúť s ďalším asteroidom 1998 KY26, pri ktorom bude zbierať nové údaje pre vedcov. Podľa Michela je aj po úspechu misie DART každý podobný experiment veľmi cenný, lebo asteroidy sa výrazne odlišujú veľkosťou, tvarom, povrchom aj vnútornou stavbou a každé ich pozorovanie zlepšuje pripravenosť ľudstva na prípadnú obranu planéty.

Čínska vesmírna sonda Tchien-wen 2, ktorej úlohou je priniesť na Zem vzorky z asteroidu na vedecké účely, dosiahla v pondelok po 400 dňoch asteroid „2016 HO3“ a začala vedecký prieskum. Cesta jej trvala viac ako rok, pričom sonda za toto obdobie prekonala vzdialenosť viac ako jednej miliardy kilometrov, oznámila v pondelok Čínska národná vesmírna agentúra (CNSA).

Asteroid „2016 HO3“, prezývaný aj Kamooalewa, má priemer 40 až 100 metrov a okolo svojej osi sa otočí raz za 28 minút. Ide o najrýchlejší okolo svojej osi rotujúci asteroid, ktorý doteraz navštívila vesmírna sonda.

V roku 2021 tím pod vedením astronóma Bena Sharkeyho na základe svojich pozorovaní usúdil, že Kamooalewa je s najväčšou pravdepodobnosťou lunárna ejekta - kúsok Mesiaca, ktorý bol odtrhnutý nárazom a zostal sa vznášať na obežnej dráhe Slnka v blízkosti Zeme. Čínska misia preto môže potvrdiť, či je táto hypotéza správna.

„Sonda bude postupne vykonávať podrobnejší vedecký prieskum s cieľom získať údaje o morfológii asteroidu, zložení jeho materiálu a vnútornej štruktúre, čím pripraví pôdu pre následný odber vzoriek,“ uviedla CNSA. Po zozbieraní vzoriek Tchien-wen 2 vypustí modul, ktorý ich dopraví späť na Zem.

Misia sondy Tchien-wen 2, ktorú vypustili v máji 2025, je prvým pokusom Číny o odobratie vzoriek z asteroidu. Doteraz sa to podarilo iba americkej a japonskej vesmírnej agentúre. Podľa AFP ide o dôležitý míľnik v čínskom vesmírnom programe, do ktorého Peking v uplynulých rokoch investoval miliardy dolárov.

Misia sondy Tchien-wen 2 sa však po odobratí vzoriek z asteroidu neskončí. Po vypustení kapsuly so vzorkami v novembri 2027 sonda využije gravitáciu Zeme a začne šesťročný let smerom k Pásmu asteroidov, pričom jej cieľom bude kométa hlavného pásu 311P/PanSTARRS – teleso, ktoré sa správa čiastočne ako asteroid a čiastočne ako kométa a vytvára prachové chvosty viditeľné na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu. Očakáva sa, že k nemu dorazí v januári 2035.