Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Poslanci ju schválili po búrlivej diskusii a sérii úprav vrátane vypustenia ustanovenia, ktoré označovalo Ugandčanov žijúcich v zahraničí za cudzincov.
Autor TASR
Kampala 6. mája (TASR) - Ugandský parlament v utorok schválil kontroverzný zákon, ktorý sa podobá na legislatívu o „zahraničných agentoch“ známu z Ruska. Podľa aktivistov by mohol byť zneužitý na potláčanie disentu, informovala agentúra AFP.
Takzvaný zákon o ochrane suverenity kriminalizuje činnosti považované za presadzovanie „záujmov cudzieho subjektu na úkor Ugandy“ a osoby prijímajúce financovanie spoza hraníc označuje za „zahraničných agentov“. V prípade odsúdenia im hrozí až 20 rokov väzenia.
Predsedníčka parlamentu Anita Amongová označila legislatívu za „historickú“. Poslanci ju schválili po búrlivej diskusii a sérii úprav vrátane vypustenia ustanovenia, ktoré označovalo Ugandčanov žijúcich v zahraničí za cudzincov. Presadiť sa podarilo aj zmenu, že tento zákon sa nevzťahuje na zahraničné financovanie nemocníc, škôl, cirkví a akademických či výskumných inštitúcií, ak ich činnosť schvaľujú ugandské úrady.
K týmto úpravám došlo po zásahu prezidenta Yoweriho Museveniho, ktorý vyzval na prepracovanie návrhu tak, aby neobmedzoval tok kapitálu, no zároveň bránil potrebu obmedziť zahraničný vplyv na politiku.
Zákon má podľa predkladateľa chrániť schopnosť Ugandy fungovať bez „neprimeraného vonkajšieho zasahovania“. Zároveň zakazuje „zahraničným agentom“ zapájať sa do politických aktivít podporujúcich cudzie záujmy vrátane ich financovania.
Poslanec vládnej strany Kajwengye Twinomugisha Wilson označil jeho prijatie za významný úspech. Opozícia však varuje pred dôsledkami. Podľa opozičného zákonodarcu Gilberta Olanyu právna norma zavádza represívny systém sankcií a môže poškodiť ekonomiku krajiny.
Organizácia Human Rights Watch (HRW) minulý týždeň uviedla, že zákon napodobňuje legislatívu prijatú v Rusku a jeho spojeneckých krajinách, a využíva nejasné formulácie, ktoré je možné uplatniť voči akýmkoľvek nepohodlným aktivistom. Podľa HRW by mohol byť zneužitý na potlačenie občianskej spoločnosti v krajine, ktorá už teraz prejavuje nízku toleranciu voči kritikom.
Ugandu už 40 rokov vedie 81-ročný prezident Yoweri Museveni, ktorého vláda má čoraz autoritatívnejší charakter. Prezidentské voľby, ktoré sa konali v januári a Museveni ich opäť vyhral, sprevádzal niekoľkodňový výpadok internetu a zásahy proti opozícii. Tie prinútili jeho hlavného rivala Bobiho Winea, aby sa skrýval.
Takzvaný zákon o ochrane suverenity kriminalizuje činnosti považované za presadzovanie „záujmov cudzieho subjektu na úkor Ugandy“ a osoby prijímajúce financovanie spoza hraníc označuje za „zahraničných agentov“. V prípade odsúdenia im hrozí až 20 rokov väzenia.
Predsedníčka parlamentu Anita Amongová označila legislatívu za „historickú“. Poslanci ju schválili po búrlivej diskusii a sérii úprav vrátane vypustenia ustanovenia, ktoré označovalo Ugandčanov žijúcich v zahraničí za cudzincov. Presadiť sa podarilo aj zmenu, že tento zákon sa nevzťahuje na zahraničné financovanie nemocníc, škôl, cirkví a akademických či výskumných inštitúcií, ak ich činnosť schvaľujú ugandské úrady.
K týmto úpravám došlo po zásahu prezidenta Yoweriho Museveniho, ktorý vyzval na prepracovanie návrhu tak, aby neobmedzoval tok kapitálu, no zároveň bránil potrebu obmedziť zahraničný vplyv na politiku.
Zákon má podľa predkladateľa chrániť schopnosť Ugandy fungovať bez „neprimeraného vonkajšieho zasahovania“. Zároveň zakazuje „zahraničným agentom“ zapájať sa do politických aktivít podporujúcich cudzie záujmy vrátane ich financovania.
Poslanec vládnej strany Kajwengye Twinomugisha Wilson označil jeho prijatie za významný úspech. Opozícia však varuje pred dôsledkami. Podľa opozičného zákonodarcu Gilberta Olanyu právna norma zavádza represívny systém sankcií a môže poškodiť ekonomiku krajiny.
Organizácia Human Rights Watch (HRW) minulý týždeň uviedla, že zákon napodobňuje legislatívu prijatú v Rusku a jeho spojeneckých krajinách, a využíva nejasné formulácie, ktoré je možné uplatniť voči akýmkoľvek nepohodlným aktivistom. Podľa HRW by mohol byť zneužitý na potlačenie občianskej spoločnosti v krajine, ktorá už teraz prejavuje nízku toleranciu voči kritikom.
Ugandu už 40 rokov vedie 81-ročný prezident Yoweri Museveni, ktorého vláda má čoraz autoritatívnejší charakter. Prezidentské voľby, ktoré sa konali v januári a Museveni ich opäť vyhral, sprevádzal niekoľkodňový výpadok internetu a zásahy proti opozícii. Tie prinútili jeho hlavného rivala Bobiho Winea, aby sa skrýval.
