Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 24. máj 2024Meniny má Ela
< sekcia Zahraničie

Ujguri sa pred čínskou ambasádou dožadovali informácií o príbuzných

Ujgurka stojí neďaleko čínskej ambasády v Turecku, kde požadovala informácie o členoch svojej rodiny žijúcich v Číne v utorok 9. februára 2021. Foto: TASR/AP

Ujguri sú približne 12-miliónové turkotatárske etnikum prevažne moslimského vierovyznania. Žijú v severozápadnej Číne a Peking ich obviňuje zo separatizmu a terorizmu.

Ankara 10. februára (TASR) - Desiatky Ujgurov sa zhromaždilo v utorok neďaleko čínskej ambasády v Turecku, kde požadovali informácie o členoch svojich rodín žijúcich v Číne. Informovala o tom agentúra AP.

Demonštrujúci držali fotky príbuzných, s ktorými podľa vlastných slov už mesiace neboli vôbec v kontakte. Turecká polícia držala protestujúcich približne 300 metrov od budovy ambasády a snažila sa zabrániť novinárom, aby udalosti zachytili, píše AP.

Štyri osoby boli odvedené do policajnej dodávky, polícia však trvala na tom, že nie sú zadržaní.

Ujguri, turkický národ pochádzajúci z regiónu Sin-ťiang na západe Číny, už desaťročia emigrujú do Turecka, kde hľadajú útočisko. Ankara sa však v ostatných rokoch čoraz menej vyjadruje k právam tejto menšiny, odkedy prehĺbila hospodársku spoluprácu s Pekingom, komentuje AP.

Čína a Turecko dávnejšie podpísali zmluvu o vydávaní osôb, ktorú Peking nedávno ratifikoval, avšak Ankara tak doteraz nespravila. Obe strany trvajú na tom, že zmluva nie je zameraná proti Ujgurom.

Ľudskoprávne skupiny, akademici a novinári odhalili v ostatnom roku rozsiahle potláčanie ľudských práv ujgurských a kazašských moslimov v čínskom regióne Sin-ťiang - vrátane hromadných internácií, sterilizácií, nútených prác, obmedzení pohybu a potláčania ich vierovyznania.

Ujguri sú približne 12-miliónové turkotatárske etnikum prevažne moslimského vierovyznania. Žijú v severozápadnej Číne a Peking ich obviňuje zo separatizmu a terorizmu.

Približne jeden milión Ujgurov a príslušníkov ďalších menšín zadržiavajú v internačných táboroch. Peking obhajuje svoje kroky v Sin-ťiangu tvrdením, že detenčné zariadenia sú nevyhnutné v boji proti terorizmu a náboženskému extrémizmu.