Paríž 2. novembra (TASR) - Medzi 1. januárom 2024 a 31. decembrom 2025 bolo zabitých 189 novinárov, čo predstavuje oproti prechádzajúcim dvom rokom nárast o 20 percent. V pondelok to vo svojej správe uviedla Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) a nárast pripisuje situácii v regiónoch zmietaných vojnou, predovšetkým na území Palestíny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry EFE.

V roku 2024 bolo vo svete zabitých 92 novinárov a vlani 97, uviedla UNESCO v najnovšom vydaní správy o bezpečnosti novinárov a beztrestnosti v súvislosti so zločinmi proti nim. V krajinách vo vojne ich bolo zabitých 127 (67 percent).

Potvrdzuje to rastúci trend od roku 2023 a do veľkej miery súvisí s využívaním dronov, ktorým sa pripisuje viac než štvrtinu všetkých úmrtí.

Vo vojnových oblastiach narástol počet novinárov zabitých „v skupinách“, čo by mohlo naznačovať „zámerné útoky“. Podľa zástupkyne generálneho riaditeľa UNESCO pre komunikáciu a informácie Marije Gabrielovej sa to dá klasifikovať ako vojnový zločin.

„Za 20 rokov od začiatku systematického monitorovania v roku 2006 zaznamenalo UNESCO 1641 prípadov zabitia novinárov, pracovníkov médií a tvorcov obsahu na sociálnych sieťach. V priemere došlo k jednému zabitiu každé štyri dni,“ uvádza správa.

Najviac zabitých (97) bolo v rokoch 2024 a 2025 v krajinách arabského sveta, z toho v Palestíne 30. Nasledujú regióny Latinskej Ameriky a Karibiku s 37 prípadmi (14 v 2024 a 23 v 2025) a Ázia a Pacifik s 34 prípadmi (21 a 13), v strednej a východnej Európe 14 (päť a deväť).

V regiónoch bez konfliktov klesol počet zabití na najnižšiu úroveň za posledných 18 rokov a za dva roky to bolo 62 prípadov. Počet zabitých žien novinárok ostal v absolútnych číslach rovnaký (14).

Až 93 percent novinárov bolo podľa UNESCO zabitých v ich domovských krajinách. „Miestni novinári, ktorí sa venujú ozbrojeným konfliktom, korupcii, politike a kriminalite, zostávajú jednoznačne tou najzraniteľnejšou skupinou,“ uvádza správa.