Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Vysoký komisár OSN upozornil, že vlády viacerých štátov výrazne sprísnili bezpečnostné opatrenia a obmedzenia konania a pohybu ľudí na verejnosti, čím zasahujú do ich práv.
Autor TASR
Ženeva/Teherán 1. apríla (TASR) - Irán a ďalšie krajiny na Blízkom východe využívajú súčasnú vojnu ako zámienku na obmedzovanie ľudských práv, upozornil v stredu vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Tvrdí, že jeho úrad (UNHCR) dostal „znepokojujúce správy“ o svojvoľnom zatýkaní a porušovaní práv z celého regiónu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Vlny zatýkania a rozsiahle represívne opatrenia, zväčša na základe nejasne formulovaných obvinení, mali ochromujúci účinok na ľudí, z ktorých mnohí už žijú v neistote, strachu a úzkosti,“ uviedol Türk.
Vysoký komisár OSN upozornil, že vlády viacerých štátov výrazne sprísnili bezpečnostné opatrenia a obmedzenia konania a pohybu ľudí na verejnosti, čím zasahujú do ich práv.
Od začiatku vojny podľa neho zadržali v Iráne 2345 ľudí na základe obvinení súvisiacich s národnou bezpečnosťou. Mnoho osôb zadržaných počas januárových masových protestov či po vypuknutí vojny je vystavených „šokujúcim podmienkam“ a riziku trestu smrti, tvrdí UNHCR. Dosiaľ bolo v islamskej republike hlásených osem popráv vrátane troch súvisiacich s protestami.
„Akoby bolesť a utrpenie spôsobené vojnou neboli dosť, niektorí Iránci sú svojvoľne zadržiavaní, väznení a stíhaní bez riadneho súdneho procesu, a v niektorých prípadoch ich dokonca vlastná vláda popravuje,“ vyhlásil Türk, ktorý vyzval na okamžité zastavenie všetkých popráv.
Obmedzovanie ľudských práv úrad OSN zaznamenal aj v ďalších krajinách na Blízkom východe. UNHCR sa obáva, že nejasné bezpečnostné tvrdenia súvisiace s touto vojnou sa namiesto toho využívajú na ďalšie potláčanie a porušovanie základných ľudských práv, a to často u príslušníkov menšín a marginalizovaných skupín.
Türk pritom uviedol zoznam príkladov vrátane zadržania 200 Palestínčanov izraelskými orgánmi od 28. februára do 6. marca. Niektorí z nich boli zadržaní pre zverejňovanie príspevkov na sociálnych sieťach a pre podozrenie z „velebenia nepriateľa“.
Ako ďalšie príklady uviedol smrť zadržaného šiitského aktivistu v Bahrajne a masové zatýkania v Katare a Spojených arabských emirátoch za šírenie videí a informácií o iránskych odvetných útokoch. Poukázal tiež na zadržiavanie ľudí a zmeny zákonov v Jordánsku a Kuvajte.
Okrem toho komisár odsúdil „pokusy obmedziť slobodu médií“ v niektorých krajinách, pričom poukázal na pravidlá zavedené izraelskými úradmi a hrozbu amerického vysielacieho regulátora Federálnej komunikačnej komisie (FCC), ktorý upozornil, že médiá môžu prísť o svoje licencie v súvislosti s negatívnym spravodajstvom o vojne na Blízkom východe.
„Vlny zatýkania a rozsiahle represívne opatrenia, zväčša na základe nejasne formulovaných obvinení, mali ochromujúci účinok na ľudí, z ktorých mnohí už žijú v neistote, strachu a úzkosti,“ uviedol Türk.
Vysoký komisár OSN upozornil, že vlády viacerých štátov výrazne sprísnili bezpečnostné opatrenia a obmedzenia konania a pohybu ľudí na verejnosti, čím zasahujú do ich práv.
Od začiatku vojny podľa neho zadržali v Iráne 2345 ľudí na základe obvinení súvisiacich s národnou bezpečnosťou. Mnoho osôb zadržaných počas januárových masových protestov či po vypuknutí vojny je vystavených „šokujúcim podmienkam“ a riziku trestu smrti, tvrdí UNHCR. Dosiaľ bolo v islamskej republike hlásených osem popráv vrátane troch súvisiacich s protestami.
„Akoby bolesť a utrpenie spôsobené vojnou neboli dosť, niektorí Iránci sú svojvoľne zadržiavaní, väznení a stíhaní bez riadneho súdneho procesu, a v niektorých prípadoch ich dokonca vlastná vláda popravuje,“ vyhlásil Türk, ktorý vyzval na okamžité zastavenie všetkých popráv.
Obmedzovanie ľudských práv úrad OSN zaznamenal aj v ďalších krajinách na Blízkom východe. UNHCR sa obáva, že nejasné bezpečnostné tvrdenia súvisiace s touto vojnou sa namiesto toho využívajú na ďalšie potláčanie a porušovanie základných ľudských práv, a to často u príslušníkov menšín a marginalizovaných skupín.
Türk pritom uviedol zoznam príkladov vrátane zadržania 200 Palestínčanov izraelskými orgánmi od 28. februára do 6. marca. Niektorí z nich boli zadržaní pre zverejňovanie príspevkov na sociálnych sieťach a pre podozrenie z „velebenia nepriateľa“.
Ako ďalšie príklady uviedol smrť zadržaného šiitského aktivistu v Bahrajne a masové zatýkania v Katare a Spojených arabských emirátoch za šírenie videí a informácií o iránskych odvetných útokoch. Poukázal tiež na zadržiavanie ľudí a zmeny zákonov v Jordánsku a Kuvajte.
Okrem toho komisár odsúdil „pokusy obmedziť slobodu médií“ v niektorých krajinách, pričom poukázal na pravidlá zavedené izraelskými úradmi a hrozbu amerického vysielacieho regulátora Federálnej komunikačnej komisie (FCC), ktorý upozornil, že médiá môžu prísť o svoje licencie v súvislosti s negatívnym spravodajstvom o vojne na Blízkom východe.
