Washington 1. marca (TASR) - V Spojených štátoch dnes odštartoval takzvaný supervolebný utorok, ktorý predstavuje významný medzník v procese primárok pred novembrovými prezidentskými voľbami.
Primárky alebo volebné zhromaždenia sa konajú v 12 amerických štátoch - Alabame, Aljaške, Arkansase, Colorade, Georgii, Massachusetts, Minnesote, Oklahome, Tennessee, Texase, Vermonte a Virgínii.
S výnimkou Aljašky budú o prezidentských kandidátoch rozhodovať v jednotlivých štátoch demokrati i republikáni. Hlasuje sa aj v tzv. nezačlenenom území Americká Samoa (len demokrati).
Bernie Sanders, ktorý súperí o prezidentskú nomináciu Demokratickej strany s Hillary Clintonovou, hlasoval vo svojom meste Burlington v štáte Vermont.
Sanders novinárom povedal, že potrebuje vysokú volebnú účasť.
"Ak (taká) bude, bude sa nám dariť. Ak nie, tak to bude pravdepodobne ťažký boj," uviedol 74-ročný Sanders, ktorý samého seba označuje za demokratického socialistu.
Počas dnešného supervolebného utorka môžu republikánski kandidáti získať až 25 percent (spolu 595) z celkového počtu straníckych delegátov na tohtoročný nominačný zjazd. Na prezidentskú nomináciu potrebujú získať 1237 delegátov.
Prezidentskí uchádzači Demokratickej strany dnes zabojujú o 1004 delegátov. Na získanie nominácie musia získať 2383 delegátov.
Podľa stanice BBC budú mať veľký význam predovšetkým výsledky v štáte Texas. Vzhľadom na jeho veľkosť v ňom kandidáti zabojujú o 55 republikánskych a 252 demokratických delegátov. Texas je tiež domovským štátom republikánskeho prezidentského kandidáta, senátora Teda Cruza. Ak by ho tam porazil Donald Trump, mohol by Cruz z kampane odstúpiť.
Väčšina volebných stredísk sa zatvorí o 19.00, resp. 20.00 h východoamerického času (v stredu o 01.00 h, resp. 02.00 h SEČ). Zverejnenie výsledkov sa očakáva krátko nato. Na Aljaške sa bude hlasovať až do 06.00 h SEČ.
Sledujte priebeh primárok ONLINE dnes už od desiatej na Teraz.sk
TASR prináša históriu vzniku supervolebného utorka, ktorý zaviedli demokrati aj vďaka republikánovi Ronaldovi Reaganovi:
Predstavitelia Demokratickej strany na juhu USA chceli výraznejšie ovplyvniť rozhodovanie o oficiálnej nominácii demokratov na funkciu prezidenta. V roku 1984 stál totiž proti republikánovi Reaganovi liberálny demokrat Walter Mondale z amerického Stredozápadu, ktorého Reagan v prezidentských voľbách prevalcoval a porazil takmer vo všetkých amerických štátoch.
Demokratická strana sa preto rozhodla zjednotiť termíny rozhodovania o nominácii prezidentského kandidáta a pokúsiť sa tak presadiť vlastného nominanta na funkciu prezidenta. Prvý supervolebný utorok sa uskutočnil 8. marca 1988 v štátoch Texas, Florida, Tennessee, Louisiana, Oklahoma, Mississippi, Kentucky, Alabama a Georgia.
Táto stratégia však zlyhala hneď počas svojej premiéry, keď černošský kandidát Jesse Jackson síce zaznamenal v južných štátoch výrazný volebný úspech, demokratickú nomináciu však napokon získal Michael Dukasis. Toho potom vo všeobecných voľbách porazil George H.W. Bush.
Zjednotenie termínu primárnych volieb sa však pomaly ujalo a dnes je tzv. superutorok jednoducho dňom najvyššieho počtu primárnych volieb. Zatiaľ najvýznamnejším takýmto dňom bol 7. marec 2000, keď sa volilo v 16 štátoch.
V roku 2008 bol superutorok prvýkrát už vo februári, a to s voľbami až v 24 amerických štátoch. Väčšina štátov rozhodovala pôvodne o prezidentských nomináciách bližšie k termínu všeobecných volieb v novembri. Keď sa však kandidáti začali viac zaujímať o štáty s prvými voľbami, predstavitelia štátov s neskorším termínom presunuli voľby na zimné a jarné termíny.
Výnimočne skorý začiatok volebnej kampane v prezidentských voľbách v USA viedol v roku 2008 k niekoľkým rekordom. Nielenže zvýšil náklady kandidátov na predvolebnú kampaň, ale rekordne zvýšil aj objem vyzbieraných finančných prostriedkov, potrebných na úspešnú kampaň.
Intenzívna kampaň vedie tiež k rekordnej účasti a vysokému záujmu o voľby i v tých skupinách voličov, ktorí sa predtým o politiku nezaujímali.