FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Medzi sledovanými bola napríklad aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Autor TASR
,aktualizované Washington 17. januára (TASR) -Americký prezident Barack Obama oznámil dnes zastavenie špionážneho programu vlády USA zameraného na sledovanie zahraničných predstaviteľov a vlád, ktorých Washington považuje za svojich spojencov. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Reformy, ktoré dnes predkladám, majú poskytnúť Američanom väčšiu dôveru v to, že sú ich práva chránené, ale zároveň v to, že spravodajské služby a bezpečnostné agentúry musia využívať svoje metódy na to, aby zaručili bezpečnosť," vysvetlil svoj zámer prezident USA.
Obama v rámci ohláseného zoznamu reforiem požiadal Kongres o zriadenie pracovnej skupiny zostavenej z obhajcov práva na súkromie. Tá by mala pôsobiť pri federálnom Americkom súde pre zahraničnú špionáž (FISC), ktorý rieši prípady súvisiace s terorizmom.
Americký prezident vo svojom prejave konštatoval, že Snowdenovo odhalenia môžu poznačiť vzťahy USA s ostatnými krajinami na dlhé roky. Odmietol pritom čoraz hlasnejšie výzvy na Snowdenovo omilostenie. Podľa Obamu by takýto krok nebol správny, pretože "americká bezpečnosť závisí od dôvery a lojality tých, ktorí sú oboznámení so štátnym tajomstvom".
Spojené štáty by podľa Obamu neboli schopné ochraňovať záujmy svojich občanov ani robiť efektívnu zahraničnú politiku, ak by jednotlivci ako Snowden vzali rozhodovanie do vlastných rúk a samovoľne zverejňovali utajované informácie.
Šéf Bieleho domu taktiež zdôraznil skutočnosť, že niektoré zahraničné vlády, ktoré najviac kritizovali špionážny program Spojených štátov, sami pracujú so získanými informáciami a závisia od nich.
Podľa Obamu je činnosť amerických spravodajských služieb kľúčová pri zabezpečovaní záväzkov, ktoré USA - ako "jediná svetová superveľmoc - má".
"Lídri našich spriatelených krajín a spojencov si zaslúžia vedieť, že ak niečo potrebujem zistiť, tak zodvihnúť telefón a spýtam sa ich to, namiesto toho, aby som sa spoliehal na sledovanie," povedal podľa agentúry DPA Obama vo svojom obsiahlom prejave na ministerstve spravodlivosti USA, za ktorý si vyslúžil standing ovation.
K reformám pristúpil Obama po tom, čo odhalenie špionážnych aktivít amerického Národného bezpečnostného úradu (NSA) jej bývalým spolupracovníkom Edwardom Snowdenom vyvolalo pobúrenie zo strany svetovej i americkej verejnosti, ako aj lídrov spriatelených vlád, ktorých telefonické rozhovory boli preukázateľne odpočúvané, pripomína Reuters. Medzi sledovanými bola napríklad aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Lži a prázdne reči
Zakladateľ webovej stránky WikiLeaks Julian Assange dnes vyhlásil, že americký prezident Barack Obama klamal v prejave o svojich navrhovaných reformách špionážnych programov a mal by sa hanbiť za to, ako málo ponúkol. Uviedla to tlačová agentúra DPA.
"V tomto prejave sme počuli veľa lží," uviedol Assange pre spravodajskú televíznu stanicu CNN a citoval Obamovo tvrdenie, že americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) nikdy nezneužívala údaje získané vďaka sledovacím programom. "Myslím si, že je trápne, aby hlava štátu takto rozprávala 45 minút a takmer nič nepovedala," vyhlásil Assange.
Dodal však, že bývalý spolupracovník NSA Edward Snowden, ktorý vyzradil utajované informácie o sledovacích programoch, "bude dnes absolútne šťastný", že prinútil prezidenta rozprávať o týchto záležitostiach.
Snowden má zareagovať na Obamov prejav na budúci týždeň, uviedol ešte Assange.
Prezident v dlho očakávanom prejave o reforme praktík americkej špionážnej činnosti ďalej povedal, že poskytovatelia komunikačných služieb budú mať možnosť zverejňovať viac informácií o tom, aké údaje od nich vládne úrady žiadali.Zakladateľ webovej stránky WikiLeaks Julian Assange dnes vyhlásil, že americký prezident Barack Obama klamal v prejave o svojich navrhovaných reformách špionážnych programov a mal by sa hanbiť za to, ako málo ponúkol. Uviedla to tlačová agentúra DPA.
"V tomto prejave sme počuli veľa lží," uviedol Assange pre spravodajskú televíznu stanicu CNN a citoval Obamovo tvrdenie, že americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) nikdy nezneužívala údaje získané vďaka sledovacím programom. "Myslím si, že je trápne, aby hlava štátu takto rozprávala 45 minút a takmer nič nepovedala," vyhlásil Assange.
Dodal však, že bývalý spolupracovník NSA Edward Snowden, ktorý vyzradil utajované informácie o sledovacích programoch, "bude dnes absolútne šťastný", že prinútil prezidenta rozprávať o týchto záležitostiach.
Snowden má zareagovať na Obamov prejav na budúci týždeň, uviedol ešte Assange.
"Reformy, ktoré dnes predkladám, majú poskytnúť Američanom väčšiu dôveru v to, že sú ich práva chránené, ale zároveň v to, že spravodajské služby a bezpečnostné agentúry musia využívať svoje metódy na to, aby zaručili bezpečnosť," vysvetlil svoj zámer prezident USA.
Obama v rámci ohláseného zoznamu reforiem požiadal Kongres o zriadenie pracovnej skupiny zostavenej z obhajcov práva na súkromie. Tá by mala pôsobiť pri federálnom Americkom súde pre zahraničnú špionáž (FISC), ktorý rieši prípady súvisiace s terorizmom.
Americký prezident vo svojom prejave konštatoval, že Snowdenovo odhalenia môžu poznačiť vzťahy USA s ostatnými krajinami na dlhé roky. Odmietol pritom čoraz hlasnejšie výzvy na Snowdenovo omilostenie. Podľa Obamu by takýto krok nebol správny, pretože "americká bezpečnosť závisí od dôvery a lojality tých, ktorí sú oboznámení so štátnym tajomstvom".
Spojené štáty by podľa Obamu neboli schopné ochraňovať záujmy svojich občanov ani robiť efektívnu zahraničnú politiku, ak by jednotlivci ako Snowden vzali rozhodovanie do vlastných rúk a samovoľne zverejňovali utajované informácie.
Šéf Bieleho domu taktiež zdôraznil skutočnosť, že niektoré zahraničné vlády, ktoré najviac kritizovali špionážny program Spojených štátov, sami pracujú so získanými informáciami a závisia od nich.
Podľa Obamu je činnosť amerických spravodajských služieb kľúčová pri zabezpečovaní záväzkov, ktoré USA - ako "jediná svetová superveľmoc - má".
"Lídri našich spriatelených krajín a spojencov si zaslúžia vedieť, že ak niečo potrebujem zistiť, tak zodvihnúť telefón a spýtam sa ich to, namiesto toho, aby som sa spoliehal na sledovanie," povedal podľa agentúry DPA Obama vo svojom obsiahlom prejave na ministerstve spravodlivosti USA, za ktorý si vyslúžil standing ovation.
K reformám pristúpil Obama po tom, čo odhalenie špionážnych aktivít amerického Národného bezpečnostného úradu (NSA) jej bývalým spolupracovníkom Edwardom Snowdenom vyvolalo pobúrenie zo strany svetovej i americkej verejnosti, ako aj lídrov spriatelených vlád, ktorých telefonické rozhovory boli preukázateľne odpočúvané, pripomína Reuters. Medzi sledovanými bola napríklad aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Prísľuby privítali v Bruseli i v Berlíne
Európska komisia privítala oznámenie prezidenta USA Baracka Obamu o prehodnotení spravodajskej činnosti, osobitne pripravenosť rozptýliť obavy, súvisiace s masovým zhromažďovaním údajov americkou Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA).
V reakcii na dnešné vystúpenie najvyššieho amerického predstaviteľa na pôde rezortu spravodlivosti vo Washingtone to v Bruseli uviedla hovorkyňa Európskej komisie Pia Ahrenkildeová Hansenová.
Ako vyplýva z jej komuniké, EÚ vníma Obamove slová ako krok smerom k obnoveniu otrasenej dôvery v dôsledku škandálu okolo monitorovania.
Nemecká spolková vláda privítala obsah vystúpenia najvyššieho predstaviteľa USA. "Mnohí ľudia v Nemecku majú na základe spravodajstva o aktivitách NSA oprávnené obavy o bezpečnosť ich súkromných údajov. Vo svetle toho spolková vláda zásadne víta, že sa v budúcnosti bude intenzívnejšie dbať aj o ochranu údajov a osobných práv neobčanov USA," cituje tlačová agentúra DPA slová hovorcu kabinetu kancelárky Angely Merkelovej Steffena Seiberta.
Podľa jeho slov pre nemeckú spolkovú vládu aj naďalej platí, že na nemeckom území sa musí rešpektovať tamojšia legislatíva, a to aj a práve zo strany blízkych partnerov a spojencov. S ohľadom na dnešný prejav prezidenta USA "budeme pokračovať v dôverných rozhovoroch o novej jasnej báze našej spolupráce v oblasti spravodajských služieb", uviedol hovorca.
Aj šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier privítal Obamom avizovanú reformu amerických tajných služieb.
Podľa jeho slov americký prezident načrtol proces, do ktorého bude zapojený americký Kongres aj verejnosť. "To vítame aj preto, že to vytvorí platformu pre ešte širšiu verejnú diskusiu v USA, ktorá sa začala už skôr," uviedol Steinmeier.
Minister tiež zdôraznil, že on osobne verí v schopnosť Spojených štátov nájsť silu správne nastaviť vyváženosť medzi legitímnymi bezpečnostnými potrebami a ochranou občianskych práv.
Európska komisia privítala oznámenie prezidenta USA Baracka Obamu o prehodnotení spravodajskej činnosti, osobitne pripravenosť rozptýliť obavy, súvisiace s masovým zhromažďovaním údajov americkou Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA).
V reakcii na dnešné vystúpenie najvyššieho amerického predstaviteľa na pôde rezortu spravodlivosti vo Washingtone to v Bruseli uviedla hovorkyňa Európskej komisie Pia Ahrenkildeová Hansenová.
Ako vyplýva z jej komuniké, EÚ vníma Obamove slová ako krok smerom k obnoveniu otrasenej dôvery v dôsledku škandálu okolo monitorovania.
Nemecká spolková vláda privítala obsah vystúpenia najvyššieho predstaviteľa USA. "Mnohí ľudia v Nemecku majú na základe spravodajstva o aktivitách NSA oprávnené obavy o bezpečnosť ich súkromných údajov. Vo svetle toho spolková vláda zásadne víta, že sa v budúcnosti bude intenzívnejšie dbať aj o ochranu údajov a osobných práv neobčanov USA," cituje tlačová agentúra DPA slová hovorcu kabinetu kancelárky Angely Merkelovej Steffena Seiberta.
Podľa jeho slov pre nemeckú spolkovú vládu aj naďalej platí, že na nemeckom území sa musí rešpektovať tamojšia legislatíva, a to aj a práve zo strany blízkych partnerov a spojencov. S ohľadom na dnešný prejav prezidenta USA "budeme pokračovať v dôverných rozhovoroch o novej jasnej báze našej spolupráce v oblasti spravodajských služieb", uviedol hovorca.
Aj šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier privítal Obamom avizovanú reformu amerických tajných služieb.
Podľa jeho slov americký prezident načrtol proces, do ktorého bude zapojený americký Kongres aj verejnosť. "To vítame aj preto, že to vytvorí platformu pre ešte širšiu verejnú diskusiu v USA, ktorá sa začala už skôr," uviedol Steinmeier.
Minister tiež zdôraznil, že on osobne verí v schopnosť Spojených štátov nájsť silu správne nastaviť vyváženosť medzi legitímnymi bezpečnostnými potrebami a ochranou občianskych práv.
