80. výročie oslobodenia
Všetky správy
K predĺženiu prímeria došlo v čase narastajúcich obáv, že by Turecko mohlo zaútočiť na Kurdmi ovládané sýrske mesto Kobané ležiace pri tureckých hraniciach.
Autor TASR
Washington 17. decembra (TASR) - Prímerie medzi protureckými bojovníkmi a sýrskymi Kurdmi v meste Manbidž na severe Sýrie bolo predĺžené. Aktuálne platí od stredy do konca týždňa. Dohodu sprostredkovali Spojené štáty, oznámil v stredu hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller s tým, že sa budú snažiť dosiahnuť, aby prímerie platilo čo najdlhšie. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
K predĺženiu prímeria došlo v čase narastajúcich obáv, že by Turecko mohlo zaútočiť na Kurdmi ovládané sýrske mesto Kobané ležiace pri tureckých hraniciach.
"Považujeme za veľmi legitímne obavy, ktoré má Turecko z teroristickej hrozby, akú predstavuje PKK," povedal Miller o zakázanej Strane kurdských pracujúcich. Obavy má Ankara podľa neho tiež zo zahraničných bojovníkov v Sýrii. "Takže s nimi o týchto obavách diskutujeme a snažíme sa nájsť cestu vpred," priblížil na tlačovej konferencii.
Miller dodal, že USA si v konečnom dôsledku želajú vytvorenie sýrskej vlády, ktorá by zahŕňala všetky rôzne etnické skupiny žijúce krajine, a to bez existencie subnárodných milícií či skupín nosiacich "zbrane pod svojou vlastnou zástavou".
USA a Turecko, obe členské krajiny NATO, podporovali sýrskych povstalcov počas 13 rokov trvajúcej občianskej vojny v Sýrii. Ich záujmy sa však dostali do konfliktu v prípade jednej z povstaleckých frakcií, a to Sýrskych demokratických síl (SDF) vedených Kurdmi.
SDF sú hlavnou zložkou v Američanmi vedenej koalícii bojujúcej proti militantom z Islamskému štátu. Na čele SDF však stoja kurdské milície Jednotky na ochranu ľudu (YPG), a práve tie považuje Ankara za predĺženú ruku militantov PKK, ktorá proti tureckému štátu bojuje už 40 rokov. PKK pritom za teroristickú organizáciu označujú Turecko aj USA.
Sýrski povstalci vedení skupinou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), kedysi napojenou na al-Káidu, spustili koncom novembra nečakanú ofenzívu proti režimu dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Úspešne ju zavŕšili 8. decembra dobytím Damasku. Asad ušiel do Moskvy. Zvrhnutím jeho režimu sa v Sýrii skončila 13-ročná občianska vojna aj polstoročná vláda Asadovcov.
K predĺženiu prímeria došlo v čase narastajúcich obáv, že by Turecko mohlo zaútočiť na Kurdmi ovládané sýrske mesto Kobané ležiace pri tureckých hraniciach.
"Považujeme za veľmi legitímne obavy, ktoré má Turecko z teroristickej hrozby, akú predstavuje PKK," povedal Miller o zakázanej Strane kurdských pracujúcich. Obavy má Ankara podľa neho tiež zo zahraničných bojovníkov v Sýrii. "Takže s nimi o týchto obavách diskutujeme a snažíme sa nájsť cestu vpred," priblížil na tlačovej konferencii.
Miller dodal, že USA si v konečnom dôsledku želajú vytvorenie sýrskej vlády, ktorá by zahŕňala všetky rôzne etnické skupiny žijúce krajine, a to bez existencie subnárodných milícií či skupín nosiacich "zbrane pod svojou vlastnou zástavou".
USA a Turecko, obe členské krajiny NATO, podporovali sýrskych povstalcov počas 13 rokov trvajúcej občianskej vojny v Sýrii. Ich záujmy sa však dostali do konfliktu v prípade jednej z povstaleckých frakcií, a to Sýrskych demokratických síl (SDF) vedených Kurdmi.
SDF sú hlavnou zložkou v Američanmi vedenej koalícii bojujúcej proti militantom z Islamskému štátu. Na čele SDF však stoja kurdské milície Jednotky na ochranu ľudu (YPG), a práve tie považuje Ankara za predĺženú ruku militantov PKK, ktorá proti tureckému štátu bojuje už 40 rokov. PKK pritom za teroristickú organizáciu označujú Turecko aj USA.
Sýrski povstalci vedení skupinou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), kedysi napojenou na al-Káidu, spustili koncom novembra nečakanú ofenzívu proti režimu dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Úspešne ju zavŕšili 8. decembra dobytím Damasku. Asad ušiel do Moskvy. Zvrhnutím jeho režimu sa v Sýrii skončila 13-ročná občianska vojna aj polstoročná vláda Asadovcov.
