Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 26. apríl 2024Meniny má Jaroslava
< sekcia Zahraničie

Snemovňa schválila odstránenie sôch južanských činiteľov z Kapitolu

Budova Kapitolu vo Washingtone, archívne foto. Foto: TASR/AP

V polovici júna boli z Kapitolu odstránené portréty štyroch zákonodarcov z 19. storočia, ktorí pôsobili v jednotkách Konfederácie.

Washington 23. júla (TASR) – Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu schválila opatrenie, ktorým sa z Kapitolu Spojených štátov odstránia sochy ľudí, ktorí počas občianskej vojny v 19. storočí slúžili v jednotkách Konfederácie podporujúcej otroctvo.

Aj keď bolo toto opatrenie v Snemovni, kde majú prevahu demokrati, schválené pomerom hlasov 305 k 113, nutný je ešte súhlas Senátu ovládaného republikánmi.

Agentúra AFP poznamenala, že návrh v Snemovni pri hlasovaní podporilo aj 73 republikánov.

Na to, aby opatrenie vstúpilo do platnosti, musí ho napokon podpísať aj prezident Donald Trump.

Trump sa pritom dôrazne stavia proti odstraňovaniu sôch významných dejateľov a nedávno pohrozil, že zablokuje rozpočet na obranu na nasledujúci fiškálny rok, ak z textu daného opatrenia nebude odstránená aspoň klauzula o premenovaní vojenských zariadení pomenovaných po vodcoch Konfederácie.

Návrh opatrenia nariaďuje odstrániť z Kapitolu, kde sídli Kongres, sochy jednotlivcov, ktorí počas vojny Severu proti Juhu dobrovoľne slúžili v jednotkách Konfederovaných amerických štátov tvoriacich v rokoch 1861-65 samostatnú republiku. Na jeho základe by boli odstránené aj sochy troch mužov, ktorí buď podporovali otroctvo alebo nadvládu belochov.

V súčasnosti zákonodarcovia nemôžu nariadiť odstrániť sochy v Kongrese. Každý štát posiela do Kapitolu dve sochy osobností, ktoré zohrali významnú rolu v jeho dejinách. Tieto sochy je možné nahradiť len vtedy, ak s tým súhlasia zákonodarné orgány štátu a jeho guvernér.

Návrh zákona, ktorý prešiel v stredu v Snemovni reprezentantov, vyžaduje, aby boli sochy odovzdané Smithsonovskému inštitútu, pod ktorý patrí viacero múzeí vo Washingtone i ďalších mestách USA, alebo aby boli vrátené do domovských štátov.

V dokumente sa tiež uvádza, že obrazy dejateľov Konfederácie bude musieť odstrániť aj kongresová knižnica.

Aktivisti a mnohí Afroameričania vnímajú bojové vlajky Konfederácie a pamiatky na ňu ako symboly rasizmu, zatiaľ čo iní, najmä južania bielej pleti, ich považujú za historické dedičstvo.

V polovici júna boli z Kapitolu odstránené portréty štyroch zákonodarcov z 19. storočia, ktorí pôsobili v jednotkách Konfederácie.

Obrazy týchto mužov, bývalých predsedov Snemovne reprezentantov, boli sňaté na príkaz jej súčasnej šéfky Nancy Pelosiovej. Tá uviedla, že v sálach Kongresu, ani na žiadnom inom čestnom mieste, nie je priestor pre spomienku na mužov, ktorí stelesňujú násilnú bigotnosť a absurdný rasizmus Konfederácie.

Agentúra AFP poznamenala, že americká verejnosť sa čoraz viac potýka s dôsledkami obdobia rasizmu a otroctva, odkedy násilná smrť Afroameričana Georgea Floyda vyvolala v Spojených štátoch masové protesty proti rasizmu.