New York/Washington 4. augusta (TASR) — Spojené štáty minuli vo vojne s Iránom väčšinu svojich zásob presne navádzaných rakiet dlhého doletu. Podľa zdrojov z prostredia administratívy prezidenta Donalda Trumpa to vyvoláva obavy o schopnosť amerických ozbrojených síl reagovať na budúce krízy týkajúce sa Ruska, Číny alebo iných krajín. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ide predovšetkým o rakety ATACMS a novšie PrSM (Precision Strike Missile), ktoré predstavujú novšiu a pokročilejšiu generáciu. Ich zásoby klesli na úroveň, ktorá vyvolala interné obavy. Podľa dvoch zdrojov agentúry Reuters USA minuli „prakticky celú“ zásobu týchto zbraní.

Tieto rakety sú dôležitou súčasťou amerického vojenského arzenálu na vedenie úderov na veľkú vzdialenosť, ktoré umožňujú zasiahnuť ciele bez nasadenia pilotovaných lietadiel do oblastí s hustou protivzdušnou obranou. Rakety ATACMS zohrali kľúčovú úlohu aj v rusko-ukrajinskej vojne, čo umožnilo Kyjevu útočiť na ciele hlboko v Rusku. Každá stojí viac ako jeden milión dolárov.

Podľa jedného zo zdrojov však USA dokázali časť munície doplniť presunmi zo skladov v iných regiónoch. V reakcii na žiadosť o vyjadrenie komentár Biely dom zverejnil vyhlásenie Trumpa, v ktorom tvrdí, že Spojené štáty majú „oveľa viac munície ako ktokoľvek na svete“ a „oveľa viac, ako potrebujeme“. Americké zbrojovky podľa neho v tejto chvíli vyrábajú viac munície ako predtým a rozširujú svoje kapacity „v rekordnom rozsahu“.

Vojenskí analytici však upozorňujú, že hoci výroba niektorých typov rakiet rastie, stále nedosahuje úroveň potrebnú na vedenie dlhotrvajúcej intenzívnej vojny.

USA tiež od začiatku vojny s Iránom minuli o niečo menej ako polovicu svojich globálnych zásob rakiet Tomahawk, ktoré sú kľúčovým nástrojom námorných síl na údery proti silno bráneným cieľom. Agentúra Reuters nedokázala tento údaj nezávisle overiť.

Pentagón v tejto súvislosti uviedol, že americká armáda je stále schopná plniť prezidentove rozkazy. Podľa hovorcu Seana Parnella zostáva „najsilnejšou na svete“ a disponuje dostatočnými kapacitami na ochranu občanov a záujmov USA.

Konflikt s Iránom sa začal 28. februára americko-izraelskými raketovými údermi. USA a Irán podpísali 18. júna memorandum o porozumení, ktoré zahŕňalo 60-dňové prímerie a začatie rokovaní o ukončení vojny. O necelý mesiac neskôr však USA obnovili útoky na Irán, ktorý obvinili z porušovania prímeria.

Denník New York Times 26. júla informoval, že Trump sa rozhodol zastaviť ďalšie útoky na Irán, čiastočne preto, že ho vojenskí poradcovia varovali pred znižovaním zásob rakiet pre protivzdušnú obranu na Blízkom východe. Nemenovaný americký predstaviteľ však túto verziu spochybnil s tým, že Trump od plánovaného útoku upustil pre tlak štátov Perzského zálivu.

Deň predtým televízia CNN s odvolaním sa na svoje zdroje uviedla, že americká armáda hľadá nové „kreatívne“ spôsoby vyvíjania tlaku na Irán a jeho „potrestania“. Podľa CNN so svedčí o obmedzených možnostiach, ktorými môže Trump prinútiť Irán súhlasiť s dohodou.