Washington 21. augusta (TASR) - Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio vo štvrtok oznámil novú vlnu amerických sankcií namierených proti kubánskym subjektom vrátane tamojšieho ministerstva výstavby. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Nové sankcie sa týkajú aj niekoľkých štátnych podnikov pôsobiacich v kovopriemysle a baníctve, ktoré „udržujú represívny aparát režimu prostredníctvom kontroly kľúčových hospodárskych sektorov“, uviedol Rubio.

Sankcie sa tiež dotkli troch najvyšších predstaviteľov organizácie ICAP (Kubánsky inštitút priateľstva medzi národmi), ktorá „prijíma medzinárodné brigády v zariadeniach po celej Kube“.

Sankcionovaný predseda tejto organizácie Fernando González Llort bol v USA odsúdený za špionáž a vo väzení strávil 15 rokov. Podľa amerického rezortu diplomacie však „po návrate na Kubu pokračoval vo svojich snahách o destabilizáciu Spojených štátov prostredníctvom svojho pôsobenia v ICAP“.

„Dnešné zaradenie na zoznam jasne ukazuje, že Trumpova administratíva nebude tolerovať snahy kubánskeho režimu financovať svoje represie ani pokračovať v desaťročia trvajúcej kampani podvratných protiamerických aktivít,“ povedal Rubio.

Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodriguez v reakcii obvinil Washington z úmyselnej snahy poškodiť kubánske hospodárstvo a znemožniť vláde poskytovať základné služby. Sankcie podľa neho zabránia dodávkam potravín, liekov a medicínskych prístrojov.

Nové sankcie prichádzajú v čase, keď administratíva prezidenta Donalda Trumpa zvyšuje tlak na kubánsku vládu. Začiatkom augusta USA oznámili sankcie voči ôsmim kubánskym predstaviteľom vrátane ministra ozbrojených síl generála Álvara Lópeza Mieru a piatim štátnym podnikom, čo ešte viac odradilo zahraničné firmy a investície.

Začiatkom tohto roka zaviedol šéf Bieleho domu voči tejto karibskej krajine ropnú blokádu a ďalšie opatrenia, ktoré podľa expertov Organizácie Spojených národov (OSN) prehlbujú jej hospodárske problémy a spôsobujú rozsiahle výpadky dodávok elektriny. Kríza najviac postihuje ženy, deti, starších ľudí a ďalšie zraniteľné skupiny, konštatuje OSN.

Trumpova administratíva obvinila Kubu z ohrozovania americkej národnej bezpečnosti tým, že podporuje krajiny ako Rusko, Čína a Irán. V poslednom čase však kladie väčší dôraz na údajné prepojenia Havany s ľavicovými hnutiami v USA.

„Kubánsky režim už dlho podporuje rozsiahlu podvratnú sieť v Spojených štátoch, ktorej cieľom je identifikovať, vychovávať a radikalizovať jedincov s podvratnými úmyslami, pričom táto sieť pôsobí prevažne pod zámienkou vzdelávacích alebo kultúrnych výmen,“ povedal Rubio vo štvrtok.

„Pred niekoľkými dňami sa režim pokúsil využiť 100. výročie narodenia komunistického vodcu a despotu Fidela Castra na oživenie tejto podvratnej siete a dopravil do Havany novú skupinu medzinárodných sympatizantov, aby nadviazali kontakty s predstaviteľmi režimu,“ uviedol bez uvedenia bližších informácií.

Trump podpísal memorandum o podpore komerčných štartov do vesmíru

Prezident USA Donald Trump podpísal vo štvrtok memorandum zamerané na výrazné zvýšenie počtu amerických komerčných štartov do vesmíru. Dal v ňom okrem iného vládnym agentúram pokyn, aby hľadali nové miesta na štarty a návraty na federálnych pozemkoch. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Biely dom chce do roku 2030 umožniť najmenej 1000 štartov a návratov ročne. Vlani sa v USA uskutočnilo 178 štartov, čo už je desaťnásobok počtu z roku 2013. Všetky okrem ôsmich realizovala spoločnosť SpaceX Elona Muska.

Memorandum o podpore komerčného vesmírneho priemyslu žiada vládne agentúry, aby podporili spoločné budovanie infraštruktúry vesmírnej dopravy s partnermi zo súkromného sektora, ako aj urýchlili vydávanie povolení a posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Trump chce tiež vrátiť amerických astronautov na Mesiac do roku 2028. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) má podľa memoranda podporiť komerčnú dopravu na Mesiac a komerčný „robotický prístup“ k Marsu, no aj preskúmať komerčné možnosti vyslania ľudí na Mars.

Nová národná politika vesmírnej dopravy „zodpovedá súčasnému obdobiu explozívneho rastu a pripravuje Ameriku na to, aby stála na čele ďalšej éry vesmíru“, vyhlásil riaditeľ kancelárie Bieleho domu pre vedeckú a technologickú politiku Michael Kratsios.

Federálny letecký úrad v máji uviedol, že SpaceX chce do piatich rokov dosiahnuť kapacitu 10.000 štartov ročne. Firma v roku 2025 pri 170 misiách vypustila asi 2500 satelitov. V januári oznámila, že chce vybudovať sústavu milióna satelitov, ktoré budú obiehať okolo Zeme a využívať slnečnú energiu na napájanie dátových centier pre umelú inteligenciu, doplnil Reuters.