FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Bol tiež generálnym riaditeľom spoločnosti Halliburton, energetickej spoločnosti s globálnou pôsobnosťou.
Autor TASR
,aktualizované Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Washington 4. novembra (TASR) - Vo veku 84 rokov v utorok zomrel bývalý americký viceprezident Dick Cheney. Druhým mužom v americkej vláde bol v období prezidenta Georgea Busha mladšieho. Je považovaný za vôbec najvplyvnejšieho viceprezidenta Spojených štátov v modernej ére a architekta takzvanej vojny proti terorizmu, píše TASR s odvolaním sa na televíziu CNN.
Bol tiež generálnym riaditeľom spoločnosti Halliburton, energetickej spoločnosti s globálnou pôsobnosťou.
Bezprostredne po teroristickom útoku z 11. septembra 2001 sa Cheney ako prvý ujal oparatívneho vedenia vlády, keďže prezident sa v tom čase nachádzal mimo Washingtonu.
„Keď sa prezident ozval, povedal som mu, že zasiahnutý bol Pentagón, a naliehal som naňho, aby nešiel do Washingtonu,“ spomína Cheney vo svojich pamätiach. „Mesto sa stalo cieľom útoku, terčom bol aj Biely dom. Chápal som, že nechcel, aby to vyzeralo, že uteká, ale nebolo dobré, aby tu bol, kým sme poriadne nevedeli, čo sa deje,“ napísal Cheney.
Cheney podľa agentúry AP obhajoval mimoriadne nástroje sledovania, zadržiavania a vyšetrovania, ku ktorým Spojené štáty siahli v reakcii na teroristické útoky z 11. septembra 2001.
Poukazoval na údajné spojenie medzi útokmi z 11. septembra a Irakom za vtedajšej vlády Saddáma Husajna. Tieto spojitosti sa neskôr ukázali ako nepravdivé, podobne ako jeho tvrdenia, že iracký ľud víta americké jednotky ako osloboditeľov.
Cheney bol republikánom, avšak po tom, čo sa jeho dcéra Liz ako senátorka dostala do sporov s neskorším prezidentom Donaldom Trumpom, vystúpil verejne s kritikou Trumpa aj Cheney. Označil ho za najväčšiu hrozbu demokracie v Spojených štátoch v celej ich histórii, keďže sa podľa neho snažil zabrániť tomu, aby úrad v roku 2021 prevzal riadne zvolený prezident Joe Biden. Vlani Cheney vyhlásil, že v prezidentských voľbách bude voliť Trumpovu súperku Kamalu Harrisovú z Demokratickej strany.
Bol tiež generálnym riaditeľom spoločnosti Halliburton, energetickej spoločnosti s globálnou pôsobnosťou.
Bezprostredne po teroristickom útoku z 11. septembra 2001 sa Cheney ako prvý ujal oparatívneho vedenia vlády, keďže prezident sa v tom čase nachádzal mimo Washingtonu.
„Keď sa prezident ozval, povedal som mu, že zasiahnutý bol Pentagón, a naliehal som naňho, aby nešiel do Washingtonu,“ spomína Cheney vo svojich pamätiach. „Mesto sa stalo cieľom útoku, terčom bol aj Biely dom. Chápal som, že nechcel, aby to vyzeralo, že uteká, ale nebolo dobré, aby tu bol, kým sme poriadne nevedeli, čo sa deje,“ napísal Cheney.
Cheney podľa agentúry AP obhajoval mimoriadne nástroje sledovania, zadržiavania a vyšetrovania, ku ktorým Spojené štáty siahli v reakcii na teroristické útoky z 11. septembra 2001.
Poukazoval na údajné spojenie medzi útokmi z 11. septembra a Irakom za vtedajšej vlády Saddáma Husajna. Tieto spojitosti sa neskôr ukázali ako nepravdivé, podobne ako jeho tvrdenia, že iracký ľud víta americké jednotky ako osloboditeľov.
Cheney bol republikánom, avšak po tom, čo sa jeho dcéra Liz ako senátorka dostala do sporov s neskorším prezidentom Donaldom Trumpom, vystúpil verejne s kritikou Trumpa aj Cheney. Označil ho za najväčšiu hrozbu demokracie v Spojených štátoch v celej ich histórii, keďže sa podľa neho snažil zabrániť tomu, aby úrad v roku 2021 prevzal riadne zvolený prezident Joe Biden. Vlani Cheney vyhlásil, že v prezidentských voľbách bude voliť Trumpovu súperku Kamalu Harrisovú z Demokratickej strany.
