Brusel 23. mája (TASR) — Lídri Arménska a Azerbajdžanu sa v nedeľu na stretnutí v Bruseli dohodli, že pokročia v diskusiách o budúcej mierovej zmluve upravujúcej vzťahy medzi oboma krajinami. Uviedol to vo vyhlásení pre médiá predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý označil ich rozhovory sprostredkované Európskou úniou za "otvorené a produktívne", informuje agentúra AFP.

Na rokovaní príslušných komisií sa v najbližších dňoch sa budú riešiť otázky o priebehu hraníc v spornom regióne Náhorný Karabach a "najlepších možných zárukách pre stabilnú situáciu". Účastníci sa tiež zhodli, že dopravné spojenie medzi krajinami musí byť znovu obnovené.

Stretnutie s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom sa podľa úradu arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana týkalo "príprav procesu rokovaní o normalizácii vzťahov medzi oboma krajinami, humanitárnych otázok a urovnania konfliktu v Náhornom Karabachu". Alijevova kancelária uviedla, že prezident "vyjadril nádej, že proces prípravy mierovej dohody medzi oboma krajinami sa urýchli".

Ďalšie stretnutie Alijeva a Pašinjana pod záštitou EÚ sa podľa Michela uskutoční v júli alebo auguste. Pašinjan je však doma ostro kritizovaný za vedenie mierových rozhovorov. V posledných týždňoch sa v arménskom hlavnom meste Jerevan opakovane konali demonštrácie za jeho odstúpenie.

Obe krajiny sa už desaťročia sporia o separatistický región Náhorný Karabach, ktorý je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, avšak od začiatku 90. rokov je pod kontrolou Arménska. Počas šesťtýždňovej vojny na jeseň 2020, ktorá si vyžiadala viac ako 6500 obetí, Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad niektorými karabašskými regiónmi. Boje sa skončili v novembri 2020 dohodou o prímerí, ktorú sprostredkovala Rusko.