FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Pôvodne mali voliči v Etiópii, druhej najľudnatejšej africkej krajine, pristúpiť k volebným urnám už vlani v auguste.
Autor TASR
Addis Abeba 20. mája (TASR) - Etiópska volebná komisia vo štvrtok oznámila, že už dvakrát odložené voľby sa uskutočnia 21. júna. Informovala o tom agentúra AFP.
Pôvodne mali voliči v Etiópii, druhej najľudnatejšej africkej krajine, pristúpiť k volebným urnám už vlani v auguste. Pre pandémii vyvolanú koronavírusom SARS-CoV-2 však bolo hlasovanie presunuté na 5. júna tohto roku.
Minulý víkend potom predsedníčka volebnej komisie Birtukan Mideksaová oznámila, že je potrebný nový odklad volieb pre logistické ťažkosti súvisiace napr. so školeniami členov volebných komisií, či tlačou a distribúciou hlasovacích lístkov.
Nový termín volieb bol oznámený po stretnutiach predstaviteľov vlády premiéra Abiya Ahmeda s opozičnými stranami a zástupcami regiónov.
Ako pripomenula agentúra AFP, Abiy sa dostal k moci v roku 2018, a to na vlne niekoľko rokov trvajúcich protivládnych protestov. Pri nástupe do funkcie sľúbil, že Etiópii pomôže zbaviť sa jej autoritárskej minulosti tým, že usporiada najdemokratickejšie voľby, aké krajina kedy videla.
Za svoj program reforiem bol odmenený Nobelovou cenou za mier za rok 2019. Jeho pôsobenie vo funkcii však ovplyvnili mnohé bezpečnostné výzvy - predovšetkým ozbrojený konflikt v štáte Tigraj, ležiacom na severe etiópskej federácie, kde sa voľby vypísané 21. júna ani neuskutočnia, dodala AFP.
Podľa údajov k minulému víkendu sa v Etiópii ako voliči zaregistrovalo asi 36 miliónov ľudí, hoci v niekoľkých volebných obvodoch otriasaných etnickým násilím nedošlo k nijakej registrácii, a to ani v najľudnatejších regiónoch krajiny Oromia a Amhara.
Súčasťou volieb bude hlasovanie o zložení národného a regionálnych parlamentov. Poslanci celoštátneho parlamentu volia predsedu vlády, ako aj prezidenta, ktorého funkcia je skôr reprezentatívna.
Koalícia, ktorá vládla pred Abiyovou vládou, deklarovala v dvoch predchádzajúcich parlamentných voľbách svoje ohromujúce víťazstvá. Podľa pozorovateľov však žiadne z týchto volieb ani zďaleka nedosahovali medzinárodné štandardy, pokiaľ ide o spravodlivý priebeh.
Voľby v roku 2005 priniesli opozícii veľké zisky, ale mali za následok krvavé potlačenie protestov proti sporným výsledkom.
V tomto roku sa niektoré opozičné strany, najmä v Abiyovom rodnom regióne Oromia, rozhodli voľby bojkotovať. Ako dôvod uviedli uväznenie viacerých svojich kandidátov a vandalské útoky na hlavné štáby politických strán.
Pôvodne mali voliči v Etiópii, druhej najľudnatejšej africkej krajine, pristúpiť k volebným urnám už vlani v auguste. Pre pandémii vyvolanú koronavírusom SARS-CoV-2 však bolo hlasovanie presunuté na 5. júna tohto roku.
Minulý víkend potom predsedníčka volebnej komisie Birtukan Mideksaová oznámila, že je potrebný nový odklad volieb pre logistické ťažkosti súvisiace napr. so školeniami členov volebných komisií, či tlačou a distribúciou hlasovacích lístkov.
Nový termín volieb bol oznámený po stretnutiach predstaviteľov vlády premiéra Abiya Ahmeda s opozičnými stranami a zástupcami regiónov.
Ako pripomenula agentúra AFP, Abiy sa dostal k moci v roku 2018, a to na vlne niekoľko rokov trvajúcich protivládnych protestov. Pri nástupe do funkcie sľúbil, že Etiópii pomôže zbaviť sa jej autoritárskej minulosti tým, že usporiada najdemokratickejšie voľby, aké krajina kedy videla.
Za svoj program reforiem bol odmenený Nobelovou cenou za mier za rok 2019. Jeho pôsobenie vo funkcii však ovplyvnili mnohé bezpečnostné výzvy - predovšetkým ozbrojený konflikt v štáte Tigraj, ležiacom na severe etiópskej federácie, kde sa voľby vypísané 21. júna ani neuskutočnia, dodala AFP.
Podľa údajov k minulému víkendu sa v Etiópii ako voliči zaregistrovalo asi 36 miliónov ľudí, hoci v niekoľkých volebných obvodoch otriasaných etnickým násilím nedošlo k nijakej registrácii, a to ani v najľudnatejších regiónoch krajiny Oromia a Amhara.
Súčasťou volieb bude hlasovanie o zložení národného a regionálnych parlamentov. Poslanci celoštátneho parlamentu volia predsedu vlády, ako aj prezidenta, ktorého funkcia je skôr reprezentatívna.
Koalícia, ktorá vládla pred Abiyovou vládou, deklarovala v dvoch predchádzajúcich parlamentných voľbách svoje ohromujúce víťazstvá. Podľa pozorovateľov však žiadne z týchto volieb ani zďaleka nedosahovali medzinárodné štandardy, pokiaľ ide o spravodlivý priebeh.
Voľby v roku 2005 priniesli opozícii veľké zisky, ale mali za následok krvavé potlačenie protestov proti sporným výsledkom.
V tomto roku sa niektoré opozičné strany, najmä v Abiyovom rodnom regióne Oromia, rozhodli voľby bojkotovať. Ako dôvod uviedli uväznenie viacerých svojich kandidátov a vandalské útoky na hlavné štáby politických strán.
