Mučenie a vraždy boli v Argentíne súčasťou pomerov počas vojenskej diktatúry v rokoch 1976-1983.
Autor TASR
Buenos Aires 11. mája (TASR) - Argentínsky Senát schválil v stredu zákon, ktorým sa zakazuje zmierňovanie trestov ľuďom odsúdeným za zločiny proti ľudskosti. Rovnaký zákon predtým odobrila aj dolná komora parlamentu.
Podľa agentúry DPA tým parlament reagoval na protesty, ktoré v argentínskej spoločnosti vyvolalo minulotýždňové rozhodnutie najvyššieho súdu. Tento súd totiž výrazne znížil trest pre Luisa Muiňu odsúdeného za únosy a mučenie ľudí prenasledovaných vojenskou chuntou.
Ľudskoprávni aktivisti i mnohí politici tento súdny verdikt ostro kritizovali a označili ho za "porušenie práv obetí diktatúry". Vyvolal tiež protesty širokej verejnosti.
Tisíce ľudí sa v stredu zišli na Májovom námestí (Plaza de Mayo) v Buenos Aires, ako aj v ďalších mestách krajiny, aby protestovali proti benevolentnému prístupu k páchateľom represálií.
Ich požiadavku na zrušenie súdneho verdiktu podporil aj konzervatívny prezident Mauricio Macri, ktorý sa podľa agentúry DPA týždeň držal v úzadí a kauzu nekomentoval. V stredu však vyhlásil, že je "proti akémukoľvek nástroju, ktorý ľuďom umožní uniknúť bez trestu".
Mučenie a vraždy boli v Argentíne súčasťou pomerov počas vojenskej diktatúry v rokoch 1976-1983. Za svoje zločiny spáchané počas tohto obdobia sa za mrežami ocitlo asi 2000 ľudí. Počet obetí diktatúry sa odhaduje na viac ako 30.000.
Podľa agentúry DPA tým parlament reagoval na protesty, ktoré v argentínskej spoločnosti vyvolalo minulotýždňové rozhodnutie najvyššieho súdu. Tento súd totiž výrazne znížil trest pre Luisa Muiňu odsúdeného za únosy a mučenie ľudí prenasledovaných vojenskou chuntou.
Ľudskoprávni aktivisti i mnohí politici tento súdny verdikt ostro kritizovali a označili ho za "porušenie práv obetí diktatúry". Vyvolal tiež protesty širokej verejnosti.
Tisíce ľudí sa v stredu zišli na Májovom námestí (Plaza de Mayo) v Buenos Aires, ako aj v ďalších mestách krajiny, aby protestovali proti benevolentnému prístupu k páchateľom represálií.
Ich požiadavku na zrušenie súdneho verdiktu podporil aj konzervatívny prezident Mauricio Macri, ktorý sa podľa agentúry DPA týždeň držal v úzadí a kauzu nekomentoval. V stredu však vyhlásil, že je "proti akémukoľvek nástroju, ktorý ľuďom umožní uniknúť bez trestu".
Mučenie a vraždy boli v Argentíne súčasťou pomerov počas vojenskej diktatúry v rokoch 1976-1983. Za svoje zločiny spáchané počas tohto obdobia sa za mrežami ocitlo asi 2000 ľudí. Počet obetí diktatúry sa odhaduje na viac ako 30.000.