MS vo futbale 2026
Všetky správy
Nemecko rozhodlo o výstavbe pamätníka pre obete z radov Jehovových svedkov ešte za vlády kancelára Olafa Scholza - v roku 2023.
Autor TASR
Berlín 24. júna (TASR) - V parku Tiergarten v centre Berlína v stredu odhalili pamätník Jehovovým svedkom, ktorí boli prenasledovaní a zavraždení nacistami a ich osud bol v rámci pripomínania si holokaustu doteraz prehliadaný, informovala agentúra AFP, píše TASR.
Nemecké hlavné mesto už má štyri významné pamätníky venované skupinám prenasledovaným nacistami — židom, homosexuálom, komunite Sintov a Rómov a obetiam „programu eutanázie“ tretej ríše, ktorý sa zameriaval na ľudí s telesným a duševným postihnutím.
Nemecko rozhodlo o výstavbe pamätníka pre obete z radov Jehovových svedkov ešte za vlády kancelára Olafa Scholza - v roku 2023.
Táto náboženská menšina, ktorá vychádza z raného kresťanstva a presadzuje konzervatívne morálne hodnoty, pôsobí v Nemecku už od 19. storočia. Dnes má v krajine približne 180.000 členov, zatiaľ čo v 30. rokoch ich bolo asi 25.000. Podľa historika Wolfganga Benza sa svojho času „jednoznačne a dôsledne postavili národnému socializmu“: odmietali vykonávať nacistický pozdrav, skladať prísahu „vodcovi“, vstupovať do armády či nacistických organizácií.
V Nemecku sa už roky vedú diskusie o väčšom uznaní pre ďalšie skupiny ľudí prenasledovaných nacistami, napríklad odborárov, komunistov či ľudí označovaných ako „asociálni“.
Pripomínanie nacistických zločinov a heslo „nikdy viac“ sú dlhodobo kľúčovou súčasťou nemeckej politiky a spoločnosti, doplnila AFP s tým, že v Nemecku zároveň rastú obavy z posilňovania krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorá sa vo voľbách v roku 2025 stala druhou najsilnejšou stranou v Nemecku.
Líder AfD v spolkovej krajine Durínsko, Bjrn Höcke, v roku 2017 na margo pamätníka holokaustu v Berlíne vyhlásil, že Nemci sú „jediný národ na svete, ktorý si v srdci hlavného mesta postavil pamätník hanby.“ Höcke zároveň už dlho tvrdí, že Nemecko venuje príliš veľkú pozornosť svojej nacistickej minulosti, a požaduje „obrat o 180 stupňov“ v politike historickej pamäti. Tieto jeho výroky vyvolali v Nemecku pobúrenie a polemiku.
Keď sa Adolf Hitler v roku 1933 dostal k moci, bola komunita jehovistov v Nemecku zakázaná. Približne 14.000 Jehovových svedkov - najmenej 10.700 Nemcov a 2700 ľudí z okupovaných európskych krajín — bolo nacistami prenasledovaných, najmä väznením. Asi 4200 deportovali do koncentračných táborov a 1700 ich bolo zavraždených, uvádza Arnold Liebster Foundation.
Niektorí účastníci stredajšieho pietneho aktu mali na odevoch pripnuté fialové kvety, ktoré odkazovali na fialové trojuholníky, ktoré boli Jehovovi svedkovia nútení nosiť v koncentračných táboroch.
Podľa Benza boli jehovisti obviňovaní z komunizmu a stigmatizovaní ako „židovská sekta“.
Katolícka aj protestantská cirkev sa vo vojnových časoch nepostavili na obranu jehovistov a vyzývali aj svojich veriacich, aby sa „nezapájali do politických záležitostí“.
Po vojne - od roku 1950 - boli Jehovovi svedkovia zakázaní aj v komunistickej Nemeckej demokratickej republike. Tento stav trval až do zjednotenia Nemecka v roku 1990.
Nemecké hlavné mesto už má štyri významné pamätníky venované skupinám prenasledovaným nacistami — židom, homosexuálom, komunite Sintov a Rómov a obetiam „programu eutanázie“ tretej ríše, ktorý sa zameriaval na ľudí s telesným a duševným postihnutím.
Nemecko rozhodlo o výstavbe pamätníka pre obete z radov Jehovových svedkov ešte za vlády kancelára Olafa Scholza - v roku 2023.
Táto náboženská menšina, ktorá vychádza z raného kresťanstva a presadzuje konzervatívne morálne hodnoty, pôsobí v Nemecku už od 19. storočia. Dnes má v krajine približne 180.000 členov, zatiaľ čo v 30. rokoch ich bolo asi 25.000. Podľa historika Wolfganga Benza sa svojho času „jednoznačne a dôsledne postavili národnému socializmu“: odmietali vykonávať nacistický pozdrav, skladať prísahu „vodcovi“, vstupovať do armády či nacistických organizácií.
V Nemecku sa už roky vedú diskusie o väčšom uznaní pre ďalšie skupiny ľudí prenasledovaných nacistami, napríklad odborárov, komunistov či ľudí označovaných ako „asociálni“.
Pripomínanie nacistických zločinov a heslo „nikdy viac“ sú dlhodobo kľúčovou súčasťou nemeckej politiky a spoločnosti, doplnila AFP s tým, že v Nemecku zároveň rastú obavy z posilňovania krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorá sa vo voľbách v roku 2025 stala druhou najsilnejšou stranou v Nemecku.
Líder AfD v spolkovej krajine Durínsko, Bjrn Höcke, v roku 2017 na margo pamätníka holokaustu v Berlíne vyhlásil, že Nemci sú „jediný národ na svete, ktorý si v srdci hlavného mesta postavil pamätník hanby.“ Höcke zároveň už dlho tvrdí, že Nemecko venuje príliš veľkú pozornosť svojej nacistickej minulosti, a požaduje „obrat o 180 stupňov“ v politike historickej pamäti. Tieto jeho výroky vyvolali v Nemecku pobúrenie a polemiku.
Keď sa Adolf Hitler v roku 1933 dostal k moci, bola komunita jehovistov v Nemecku zakázaná. Približne 14.000 Jehovových svedkov - najmenej 10.700 Nemcov a 2700 ľudí z okupovaných európskych krajín — bolo nacistami prenasledovaných, najmä väznením. Asi 4200 deportovali do koncentračných táborov a 1700 ich bolo zavraždených, uvádza Arnold Liebster Foundation.
Niektorí účastníci stredajšieho pietneho aktu mali na odevoch pripnuté fialové kvety, ktoré odkazovali na fialové trojuholníky, ktoré boli Jehovovi svedkovia nútení nosiť v koncentračných táboroch.
Podľa Benza boli jehovisti obviňovaní z komunizmu a stigmatizovaní ako „židovská sekta“.
Katolícka aj protestantská cirkev sa vo vojnových časoch nepostavili na obranu jehovistov a vyzývali aj svojich veriacich, aby sa „nezapájali do politických záležitostí“.
Po vojne - od roku 1950 - boli Jehovovi svedkovia zakázaní aj v komunistickej Nemeckej demokratickej republike. Tento stav trval až do zjednotenia Nemecka v roku 1990.
