Minsk 27. decembra (TASR) - Na internete boli v pondelok zverejnené návrhy zmien a doplnkov do ústavy Bieloruskej republiky, ktoré sa takto predkladajú na verejnú diskusiu. Ďalším krokom bude hlasovanie voličov o návrhoch v referende.

Spravodajský web Zerkalo.io dodal, že pripomienky od občanov "zhrnie a zosystematizuje Národné centrum pre právne informácie" a približne v druhej polovici februára bude ústava predložená na referendum.

Agentúra TASS si v texte ústavy všimla, že v návrhu sa "zakazuje financovanie volieb v republike cudzími štátmi, občanmi a organizáciami".

Dokument počíta aj s tým, že jedna a tá istá osoba nebude môcť zastávať funkciu prezidenta republiky viac ako dve volebné obdobia.

Cieľ zachovať neutralitu a bezjadrový status, zakotvený v súčasnej bieloruskej ústave, bol v návrhu nového základného zákona krajiny nahradený klauzulou, ktorá vylučuje vojenskú agresiu z bieloruského územia.

Najvyšším zastupiteľským orgánom v republike sa stane celobieloruské ľudové zhromaždenie - inštitúcia zahŕňajúca zástupcov vlády a rôznych sektorov ekonomiky a spoločnosti krajiny -, ktoré bude mať právo odvolať prezidenta, ak poruší základný zákon alebo sa dopustí vlastizrady.

Celobieloruské zhromaždenie bude mať aj právo vyhlásiť na území krajiny výnimočný stav alebo stanné právo "v prípade nečinnosti prezidenta". Tento orgán na návrh prezidenta rozhodne aj o vyslaní vojakov do zahraničia.

Západom neuznávaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sa už dávnejšie vyjadril, že delegáti celobieloruského zhromaždenia budú svoju funkciu zastávať ako službu verejnosti a budú sa im zodpovedať predsedovia parlamentných komôr, ministri a gubernátori.

Podľa bieloruského lídra tento systém nenahradí existujúci volený zákonodarný orgán - parlament - a neduplikuje ho.

Funkčné obdobie bieloruského parlamentu sa má predĺžiť na päť rokov. Právomoci parlamentu možno v prípade vojny rozšíriť len zákonom. Voľby do parlamentných komôr sa vyhlasujú najneskôr tri mesiace pred dňom hlasovania.

Návrh zmien v ústave počíta s tým, že prezident Bieloruska sa "v súvislosti s uplynutím funkčného obdobia alebo jeho predčasným ukončením v prípade odstúpenia" bude môcť stať doživotným členom Rady republiky.

Hlava štátu zastávajúca túto funkciu "môže byť ku dňu nadobudnutia platnosti zmien ústavy zvolená za predsedu celobieloruského ľudového zhromaždenia". Podľa TASS z toho vyplýva, že na tento post môže byť zvolený aj Lukašenko.

Celobieloruské ľudové zhromaždenie okrem toho "dáva predbežný súhlas prezidentovi na nominácie na post predsedu vlády". Premiér bude potom musieť každoročne informovať celobieloruské ľudové zhromaždenie o plnení programu sociálno-ekonomického rozvoja krajiny.

Celobieloruské ľudové zhromaždenie okrem toho na päť rokov volí predsedu a členov Ústrednej volebnej komisie, pričom má aj právo odvolávať ich.

Novela ústavy Bieloruska sa bude považovať za schválenú, ak za ňu bude hlasovať viac ako 50 percent účastníkov referenda.

Lukašenko sa pred časom v rozhovore pre agentúru RIA Novosti vyjadril, že referendum o ústavných zmenách sa uskutoční okolo 20. februára, ak "nebudeme postavení pred zavedenie nejakého výnimočného stavu, ale to je z ríše fantázie".

O zmenách v ústave začal Lukašenko hovoriť po tom, ako v Bielorusku po prezidentských voľbách z 9. augusta 2020 vypukli masové protesty zvolávané opozíciou a občianskymi aktivistami.