New York 21. augusta (TASR) — Bývalá guyanská ministerka zahraničných vecí Carolyn Rodrigues Birkettová sa stala najúspešnejšou kandidátkou v druhom tajnom indikatívnom hlasovaní Bezpečnostnej rady OSN o budúcom generálnom tajomníkovi tejto organizácie, ktoré sa konalo v piatok. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a portálu newsroom.gy, podľa ktorých ju podporilo osem členov rady, traja boli proti a štyria sa zdržali.

Kostarická diplomatka Rebeca Grynspanová, ktorá v prvom hlasovaní dostala desať podporných hlasov, skončila tentoraz druhá so siedmimi hlasmi. Rovnaký počet hlasov získal aj Rafael Grossi z Argentíny, súčasný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Z uniknutých výsledkov druhého hlasovania vyplýva, že Rodrigues Birkettová prišla o jeden podporný hlas a dostala jeden odmietavý hlas, zatiaľ čo Grynspanová dostala o tri podporné hlasy menej a tri odmietavé jej pribudli.

Bývalého senegalského prezidenta Mackyho Salla podporilo tak ako v prvom kole šesť členov BR OSN, sedem bolo proti a dvaja sa zdržali. Ekvádorská exministerka zahraničných vecí a bývalá predsedníčka Valného zhromaždenia OSN María Fernanda Espinosa Garcésová dostala v druhom hlasovaní štyri hlasy, ugandský diplomat Olara Otunnu päť hlasov a bývalá čilská prezidentka Michelle Bacheletová dva hlasy. Ivonne Bakiovú z Ekvádoru ako novú kandidátku nepodporil žiadny člen BR OSN.

Stála predstaviteľka Dánska pri OSN a súčasná predsedníčka Bezpečnostnej rady OSN Christina Markus Lassenová podľa agentúry Anadolu Ajansi potvrdila konanie druhého kola hlasovania. Uviedla, že kandidáti dostanú výsledky prostredníctvom stálych zástupcov členských štátov, ktoré ich nominovali, pričom informovaný bude aj predseda Valného zhromaždenia OSN.

Každý z 15 členov Bezpečnostnej rady si pri kandidátoch na šéfa OSN vyberá z troch možností: odporúčam, neodporúčam alebo zdržiavam sa. Hlasovanie je za zatvorenými dverami a lístky sa po sčítaní okamžite skartujú, aby sa zachovala anonymita – výsledky však tradične rýchlo uniknú prostredníctvom diplomatických zdrojov.

Tajné indikatívne hlasovania slúžia na prieskum podpory kandidátov predtým, ako Bezpečnostná rada prijme oficiálne odporúčanie pre Valné zhromaždenie OSN. V úvodných kolách sa nezverejňuje, ako hlasovali stáli členovia rady s právom veta (USA, Británia, Francúzsko, Čína, Rusko).

Celkový počet indikatívnych hlasovaní nie je pevne stanovený, pretože BR OSN hlasuje opakovane dovtedy, kým sa medzi jej členmi nedosiahne jasný konsenzus na jedinom mene. V roku 2016, keď bol zvolený António Guterres, ktorého druhé päťročné funkčné obdobie sa končí 31. decembra 2026, sa uskutočnilo šesť indikatívnych hlasovaní. Rozhodujúca fáza nastane na prelome septembra a októbra, keď sa zavedú farebne odlíšené lístky pre päť stálych členov BR OSN s právom veta. Tie ukážu, ktorého kandidáta by niektorá z týchto krajín zablokovala.

Bezpečnostná rada OSN musí ukončiť sériu nezáväzných hlasovaní tak, aby počas októbra alebo novembra predložila Valnému zhromaždeniu OSN oficiálnu rezolúciu s odporúčaním jedného kandidáta.

Tradíciou je, že najvyššia funkcia v OSN by sa mala striedať medzi rôznymi regiónmi sveta. Podľa tohto predpokladu by mala tentoraz pripadnúť kandidátovi z Latinskej Ameriky.