Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Tapiséria z Bayeux zachytáva bitku pri Hastingse a predstavuje neoceniteľný historický doklad tejto udalosti.
Autor TASR
Londýn 9. septembra (TASR) - Slávnu historickú tapisériu z francúzskeho Bayeux sprístupnia vo štvrtok v Britskom múzeu v Londýne. Gobelín sa vracia do Anglicka po takmer 900 rokoch od dobytia Anglicka Normanmi. Tapiséria z 11. storočia znázorňujúca túto historickú udalosť, ktorá zmenila dejiny krajiny, bude k dispozícii verejnosti do 11. júla 2027, informuje stanica BBC.
Rok 1066 je zrejme najznámejší dátum v anglických dejinách; odohrala sa v ňom bitka pri Hastingse, ktorá znamenala začiatok normanského dobytia a mala kľúčový význam pre vývoj Anglicka. Vojskám normanského veľmoža Viliama I. sa v nej podarilo poraziť anglosaského kráľa Harolda II. Normani boli potomkami časti Vikingov, ktorí v 9. storočí obsadili severné Francúzsko.
Tapiséria z Bayeux zachytáva bitku pri Hastingse a predstavuje neoceniteľný historický doklad tejto udalosti. Doteraz bola vystavená iba v múzeu v meste Bayeux v severozápadnej časti Francúzska. Na tomto textilnom diele, vyrobenom z vlnených nití, je znázornené, ako Viliam Dobyvateľ v roku 1066 porazil Harolda II. Išlo o zatiaľ poslednú úspešnú inváziu a dobytie Anglicka cudzou armádou, tvrdia odborníci.
Viliamovo víťazstvo ukončilo anglosaskú hegemóniu a viedlo k tomu, že Normani premenili tamojšiu vládu, spravovanie pôdy, vojenský systém i spoločnosť, pričom normanská francúzština výrazne ovplyvnila anglický jazyk. Tento výsledok priblížil Anglicko ku kontinentálnej Európe a po celé stáročia formoval jeho spoločnosť.
Gobelín zachytáva dobytie slovami aj obrazmi, avšak jeho pôvod je zahalený tajomstvom, hoci sa historici zhodujú na tom, že bol vyšívaný v Anglicku. „Väčšina súčasných odborníkov sa domnieva, že gobelín bol vyrobený v Anglicku, pravdepodobne v Canterbury alebo v jeho okolí,“ uvádza Britské múzeum na svojej webovej stránke.
Podľa niektorých historikov dal biskup Odo z Bayeux, Viliamov nevlastný brat, v roku 1077 vyhotoviť dielo na výzdobu novej katedrály vo svojom rodnom meste Bayeux. Tapiséria má dĺžku 68 metrov, šírku 50 centimetrov a jej celková váha je 350 kilogramov. Na gobelíne sa nachádza 626 postáv a 202 koní, ako aj ďalšie zvieratá - psy a vtáky.
Výstava tapisérie z Bayeux predstavuje bezprecedentný príklad francúzsko-britskej diplomacie. Očakáva sa, že expozíciu navštívi približne 7,5 milióna ľudí. „Je to kľúčová udalosť v dejinách nášho národa a skutočne jedinečný zážitok pre návštevníkov,“ povedal predseda správnej rady Britského múzea George Osborne.
Britský kráľ Karol III. po súkromnej prehliadke diela spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom označil tapisériu z Bayeux a jeho historické zapožičanie z francúzskej strany Británii za „vzácny symbol dôvery“. Gobelín opustil Bayeux len dvakrát - v roku 1803 na príkaz cisára Napoleona, aby bol vystavený v parížskom Louvri, a v roku 1944 na počesť britských a amerických vojakov, ktorí bojovali za oslobodenie Francúzska od nacistov.
Múzeum v Bayeux, ktoré tu sídli od roku 1983, je momentálne zatvorené z dôvodu rekonštrukcie, ktorá si vyžiada 38 miliónov eur. Rekonštrukcia má byť hotová v roku 2027. Britská vláda poistila gobelín na dobu, kým bude zapožičaný, na 800 miliónov libier.
Rok 1066 je zrejme najznámejší dátum v anglických dejinách; odohrala sa v ňom bitka pri Hastingse, ktorá znamenala začiatok normanského dobytia a mala kľúčový význam pre vývoj Anglicka. Vojskám normanského veľmoža Viliama I. sa v nej podarilo poraziť anglosaského kráľa Harolda II. Normani boli potomkami časti Vikingov, ktorí v 9. storočí obsadili severné Francúzsko.
Tapiséria z Bayeux zachytáva bitku pri Hastingse a predstavuje neoceniteľný historický doklad tejto udalosti. Doteraz bola vystavená iba v múzeu v meste Bayeux v severozápadnej časti Francúzska. Na tomto textilnom diele, vyrobenom z vlnených nití, je znázornené, ako Viliam Dobyvateľ v roku 1066 porazil Harolda II. Išlo o zatiaľ poslednú úspešnú inváziu a dobytie Anglicka cudzou armádou, tvrdia odborníci.
Viliamovo víťazstvo ukončilo anglosaskú hegemóniu a viedlo k tomu, že Normani premenili tamojšiu vládu, spravovanie pôdy, vojenský systém i spoločnosť, pričom normanská francúzština výrazne ovplyvnila anglický jazyk. Tento výsledok priblížil Anglicko ku kontinentálnej Európe a po celé stáročia formoval jeho spoločnosť.
Gobelín zachytáva dobytie slovami aj obrazmi, avšak jeho pôvod je zahalený tajomstvom, hoci sa historici zhodujú na tom, že bol vyšívaný v Anglicku. „Väčšina súčasných odborníkov sa domnieva, že gobelín bol vyrobený v Anglicku, pravdepodobne v Canterbury alebo v jeho okolí,“ uvádza Britské múzeum na svojej webovej stránke.
Podľa niektorých historikov dal biskup Odo z Bayeux, Viliamov nevlastný brat, v roku 1077 vyhotoviť dielo na výzdobu novej katedrály vo svojom rodnom meste Bayeux. Tapiséria má dĺžku 68 metrov, šírku 50 centimetrov a jej celková váha je 350 kilogramov. Na gobelíne sa nachádza 626 postáv a 202 koní, ako aj ďalšie zvieratá - psy a vtáky.
Výstava tapisérie z Bayeux predstavuje bezprecedentný príklad francúzsko-britskej diplomacie. Očakáva sa, že expozíciu navštívi približne 7,5 milióna ľudí. „Je to kľúčová udalosť v dejinách nášho národa a skutočne jedinečný zážitok pre návštevníkov,“ povedal predseda správnej rady Britského múzea George Osborne.
Britský kráľ Karol III. po súkromnej prehliadke diela spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom označil tapisériu z Bayeux a jeho historické zapožičanie z francúzskej strany Británii za „vzácny symbol dôvery“. Gobelín opustil Bayeux len dvakrát - v roku 1803 na príkaz cisára Napoleona, aby bol vystavený v parížskom Louvri, a v roku 1944 na počesť britských a amerických vojakov, ktorí bojovali za oslobodenie Francúzska od nacistov.
Múzeum v Bayeux, ktoré tu sídli od roku 1983, je momentálne zatvorené z dôvodu rekonštrukcie, ktorá si vyžiada 38 miliónov eur. Rekonštrukcia má byť hotová v roku 2027. Britská vláda poistila gobelín na dobu, kým bude zapožičaný, na 800 miliónov libier.
