Záhreb 13. novembra (TASR) - Rodina zosnulého Kristiana Josipa Perišu vyzvala na prešetrenie všetkých zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa podieľali na jeho obmedzení pohybu. Požaduje tiež zmenu predpisov upravujúcich používanie donucovacích prostriedkov a zavedenie povinného videozáznamu pri takýchto zákrokoch. TASR o tom píše podľa agentúry Hina.

Športovec Kristian Josip Periš zomrel 21. októbra v Psychiatrickej nemocnici Sveti Ivan v Záhrebe. Pre psychický nepokoj a paranoidné myšlienky rodina k nemu poobede privolala políciu, neskôr ho záchranka previezla do psychiatrickej nemocnice. Tam bol spočiatku pokojný, neskôr bol pripútaný k posteli, po zásahu pracovníkov prestal dýchať a pokus o resuscitáciu bol neúspešný.

Nemocnica pôvodne oznámila, že zomrel na zlyhanie srdca. Rodina si však všimla na tele krvné podliatiny a odreniny. Predbežná pitva našla stopy po vpichoch, zlomeniny niekoľkých rebier a hrudnej kosti, edém pľúc a mozgu. Presnú príčinu smrti určí až expertíza.

Štyria zdravotníci boli obvinení z úkladnej vraždy osobitne zraniteľnej osoby a sú vo vyšetrovacej väzbe. Rodina podala trestné oznámenie pre podozrenie na neoprávnené zaobchádzanie. Podľa mediálnych správ pracovníci nemocnice údajne na ňom kľačali a jeden mu držal vankúš na tvári.

„Žiadame, aby boli vypočutí všetci, ktorí boli v ten večer v miestnosti – zdravotnícki asistenti, sestry aj lekári. Chceme vedieť, kto čo videl, prečo nikto nezasiahol a prečo správy o udalosti nezodpovedajú tomu, čo sa v skutočnosti stalo,“ uviedla rodina na webovej stránke kristianjosipperis.hr.

Žiada aj úpravu zákona o ochrane duševného zdravia a predpisov o používaní donucovacích prostriedkov, aby bolo výslovne zakázané zakrývanie tváre a akékoľvek postupy, ktoré sťažujú dýchanie.

Na 21. novembra je naplánované spomienkové zhromaždenie v Záhrebe na hlavnom Námestí bána Jelačiča; účastníci si majú priniesť biele vankúše ako symbol odporu proti násilnému zaobchádzaniu s pacientmi.

Chorvátska psychiatrická spoločnosť v piatok varovala pred diskreditáciou chorvátskej psychiatrie ako celku kvôli činom jednotlivcov. Zdôraznila, že fyzické obmedzenie nesmie byť nikdy prvou možnosťou, a že nadmerná sila alebo nevhodné zaobchádzanie s pacientami nemôže byť nikdy opodstatnené.

Obmedzenie by sa malo používať iba ako posledná možnosť, keď existuje bezprostredné nebezpečenstvo a iné možnosti boli vyčerpané. Zároveň sa musia rešpektovať práva a dôstojnosť pacientov a dodržiavať odborné pokyny, uviedla spoločnosť.