Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 26. apríl 2024Meniny má Jaroslava
< sekcia Zahraničie

V Čile bude v roku 2020 referendum o novej ústave

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Poslanci čilského Národného Kongresu odsúhlasili v piatok skoro ráno konanie referenda v apríli 2020 po niekoľkých hodinách rokovaní medzi vládnou koalíciou a opozičnými stranami.

Santiago 15. novembra (TASR) - Čile v piatok oznámilo, že v krajine sa budúci rok uskutoční referendum o novej ústave. Išlo o hlavnú požiadavku protestujúcich po takmer mesiac trvajúcich občianskych nepokojoch, uviedla agentúra AFP.

Súčasná ústava je platná od roku 1980 a schválila ju ešte bývalá vojenská junta Augusta Pinocheta. Odvtedy prešla viacerými zmenami. Nestanovuje však zodpovednosť štátu za poskytovanie vzdelávania a zdravotníckej starostlivosti, čo sú dve požiadavky miliónov Čiľanov, ktorí vyšli do ulíc.

Poslanci čilského Národného Kongresu odsúhlasili v piatok skoro ráno konanie referenda v apríli 2020 po niekoľkých hodinách rokovaní medzi vládnou koalíciou a opozičnými stranami.

Podľa ministra vnútra Gonzala Blumela je táto dohoda historickým a zásadným krokom pre začatie vytvárania nového spoločenského paktu, v ktorom budú mať občania vedúcu úlohu.

V referende sa voliči vyjadria k tomu, či by mala byť ústava nahradená a ak áno, akým spôsobom by sa mala vypracovať, uviedol predseda Senátu Jaime Quintana. Referendum ponúkne tri rozličné modely orgánu, ktorý by mal pripraviť novú ústavu. Mal by byť zložený buď úplne zo zvolených zástupcov, politických nominantov alebo kombinácie z oboch týchto skupín.

Čile otriasli v uplynulých týždňoch najhoršie občianske nepokoje za celé desaťročia. Pôvodne študentský protest proti zvýšeniu cien cestovných lístkov v metre sa rýchlo vymkol spod kontroly a demonštrácie prerástli do násilia, ktoré si vyžiadalo viac ako 20 obetí na životoch a viac ako 1000 zranených.

Prezident Sebastián Piňera v reakcii na nepokoje súhlasil nielen so zrušením tohto nepopulárneho opatrenia, ale aj so zvýšením minimálnej mzdy a dôchodkov, ako aj vyššími daňami pre bohatých. Tieto opatrenia však neupokojili demonštrantov a Piňera nakoniec súhlasil s ich požiadavkami na zmenu ústavy.