Káhira 5. júla (TASR) - Egyptskí archeológovia odkryli pri pobreží Stredozemného mora komplex hrobiek starých takmer 2000 rokov a v púšti na západe krajiny našli pozostatky mesta z byzantskej éry, uviedlo v sobotu ministerstvo cestovného ruchu a pamiatok. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Hrobky odkryli neďaleko populárneho letoviska Alamajn, asi 100 kilometrov západne od Alexandrie. Celkovo tam odhalili 18 krýpt z grécko-rímskeho obdobia.

V niekoľkých pohrebných komorách boli pôvodné kamenné uzáverové dosky stále na svojom mieste. Archeológovia našli aj žulový sarkofág s dĺžkou približne 2,5 metra s nepoškodeným vekom, čo naznačuje, že hroby zostali uzavreté takmer dve tisícročia.

Vo vnútri boli ľudské pozostatky, keramika, amfory a ďalšie pohrebné predmety. Najvzácnejším objavom je 24 zlatých predmetov umiestnených v ústach pochovaných. Išlo o pohrebný zvyk spojený s vierou v posmrtný život.

Archeológovia sa domnievajú, že nálezisko korešponduje s lokalitou starovekého mesta Leukaspis. Išlo o stredomorský prístav, ktorý zažíval rozkvet medzi helenistickou a byzantskou érou.

Pohrebisko v tejto oblasti našli v roku 1986 počas stavebných prác. Odvtedy tam odhalili už 44 hrobiek.

Archeológovia odkryli aj pozostatky osady z byzantskej éry v v oáze Dáchla v západoegyptskej púšti, ktorá sa datuje približne do 4. storočia n. l.

Mesto, postavené z nepálených tehál, sa vyznačuje plánovanou sieťou ulíc, verejnými námestiami, obytnými budovami, kostolom v bazilikovom štýle a obrannými stavbami, čo svedčí o existencii organizovanej mestskej komunity v púštnom vnútrozemí.

Na tomto mieste sa tiež našlo približne 200 ostrakónov s nápismi v koptskom a gréckom jazyku, ako aj bronzové a zlaté mince, medzi ktorými boli tiež exempláre z čias vlády rímskeho cisára Konštantína II. (337 – 361 n. l.).