Addis Abeba 21. júna(TASR) - V Etiópii sa v pondelok konajú parlamentné voľby. Úrady v súvislosti s nimi prijali súbor bezpečnostných opatrení, informovala etiópska Fana TV.

Ako uviedla agentúra AFP, medzi prijatými opatreniami je rozmiestnenie vojenských a policajných posíl vo všetkých regiónoch krajiny, implementácia nepretržitého monitorovania bezpečnostnej situácie - okrem iného pomocou dronov - a výmena údajov medzi skupinami monitorujúcimi voľby. Osobitná pozornosť sa počas volieb venuje počítačovej bezpečnosti a ochrane telekomunikačných sietí pred hekermi.

Parlamentné voľby v Etiópii sa konajú v situácii, keď panujú obavy z dôsledkov ozbrojeného konfliktu a z vypuknutia hladomoru vo federálnom štáte Tigraj ležiacom na severe Etiópie. Objavili sa aj obavy o dôveryhodnosť hlasovania.

Parlamentné voľby sú prvým podobným testom predsedu vlády Abiyho Ahmeda (44), ktorý sa dostal k moci v roku 2018 a ktorý presadzuje demokratické oživenie v druhej najľudnatejšej africkej krajine, a odklon od autoritárskej minulosti.

Tento laureát Nobelovej ceny za mier, ktorý oslobodil politických väzňov, zaistil návrat vyhnancov a ukončil studenú vojnu so susednou Eritreou, koncom minulého roka vyslal vládne jednotky, aby potlačili vzburu vedenia federálneho štátu Tigraj. Táto operácia, ako aj jej dôsledky - najmä pre civilné obyvateľstvo - vyvolalo kritiku medzinárodného spoločenstva i opozície.

Abiy Ahmed napriek tomu pred voľbami vyjadril nádej, že ním vedená koalícia Strana prosperity si v parlamente udrží absolútnu väčšinu kresiel. Ak by sa tak stalo, Abiy by zrejme zostal na poste predsedu vlády.

Voľby sa však nekonajú vo všetkých regiónoch Etiópie. V štáte Tigraj, kde po potlačení ozbrojenej vzbury pokračuje proces obnovy, sa voľby budú konať v náhradnom termíne, ktorý zatiaľ nebol stanovený. V niekoľkých volebných obvodoch v Hararskom štáte a Somálskom štáte sa budú voľby konať neskôr - 6. septembra -, keď sa v celej krajine uskutoční druhé kolo hlasovania.

Predsedníčka etiópskej národnej volebnej rady Birtukan Mideksaová uviedla, že oba štáty odložili termín hlasovania pre problémy s výrobou hlasovacích lístkov. Tigraju, Hararskému a Somálskemu štátu v parlamente prináleží 102 kresiel.

Vo viacerých oblastiach, kde sa voľby konajú, ich opozičné strany bojkotujú. Ide aj o ľudnatý a vplyvný región Oromia, odkiaľ pochádza Abiy.

Parlament, ktorý je volený na päťročné funkčné obdobie v dvoch kolách, hrá kľúčovú úlohu v politickom systéme Etiópie. Poslanci totiž volia prezidenta a vymenúvajú predsedu vlády.

V zoznamoch voličov bolo zaregistrovaných asi 37 miliónov obyvateľov krajiny, ktorí budú rozhodovať o novom zložení 547-člennej dolnej komory federálneho parlamentu - Rady ľudových zástupcov. O kreslo v ňom sa uchádza viac ako 9500 kandidátov zo 46 politických subjektov. Ide o rekordný počet kandidátov a strán v dejinách modernej Etiópie.

Pôvodne sa parlamentné voľby mali konať 16. augusta 2020, pre pandémiu koronavírusu sa však odložili na 29. augusta, keď sa však tiež nekonali. Rozhodnutím parlamentu z 25. decembra boli voľby naplánované na 5. júna tohto roku. Pre problémy s logistikou a výrobou hlasovacích lístkov však boli opäť odložené na 21. júna.