Bratislava/Brusel 23. augusta (TASR) - Od roku 2009 sa v Euŕopskej únii každoročne pripomína Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu. Vyhlásili ho Európsky parlament a anglický názov dokumentu znie European Day of Remembrance for Victims of all Totalitarian and Authoritarian Regimes, čo odkazuje na obete všetkých totalitných a autoritárskych režimov. Tento deň je známy aj ako Medzinárodný deň čiernej stuhy.
Hlavným zmyslom je uchovať spomienku na obete masových deportácií a vyhladzovania, tiež posilniť demokraciu, mier a stabilitu na európskom kontinente. EP o tom rozhodol na podnet iniciatívy skupiny poslancov. Vtedajší predseda EP Hans-Gert Pöttering zverejnil v septembri 2008 písomné vyhlásenie s návrhom, aby sa 23. august vyhlásil za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu. Pod vyhlásenie sa podpísalo 409 poslancov, čím sa dokument stal oficiálnym stanoviskom zákonodarného zboru Európskej únie.
V apríli 2009 europoslanci schválili uznesenie s názvom Svedomie Európy a totalitarizmus. Pripomenuli, že masové deportácie, vraždenie a zotročovanie stalinizmom a nacizmom sa radia medzi vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti a sú nepremlčateľné na základe Európskej dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohody OSN o nepremlčateľnosti zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.
Termín 23. augusta sa nevybral náhodou. V tento deň roku 1939 uzatvorili v Moskve komunistický Sovietsky zväz a nacistické Nemecko pakt Molotov-Ribbentrop. Zmluvu o neútočení medzi ZSSR a Nemeckom nazvali podľa ministrov zahraničných vecí Viačeslava Molotova a Joachima von Ribbentropa, aj keď ju dohodli ríšsky kancelár Adolf Hitler so sovietskym lídrom Josifom Vissarionovičom Stalinom.
Pakt Molotov-Ribbentrop otvoril brány II. svetovej vojne a viacerým druhom totalitného násilia na čele s vojnovými zločinmi a holokaustom. Vyplývalo to aj z toho, že dve napokon proti sebe vystupujúce mocnosti ovládali totalitné ideológie – boľševizmus a národný socializmus. Podpisom paktu z 23. augusta 1939 si Nemecko a Sovietsky zväz rozdelili Európu na sféry vplyvu. Dohoda, ktorá obsahovala aj tajné dodatky, predchádzala nemeckému útoku na Poľsko (1. septembra 1939) a následnej sovietskej okupácii východnej časti Poľska. V júni 1940 na jej základe ZSSR obsadil a neskôr anektoval pobaltské štáty.
Zatiaľ čo západná Európa vývojom po vojne kládla dôraz najmä na pamiatku holokaustu, pre krajiny strednej a juhovýchodnej Európy mali zásadný význam aj zločiny stalinizmu a skúsenosť so sovietsko-komunistickým vplyvom a okupáciou. Za začiatok tohto utrpenia sa datovalo práve spojenectvo ZSSR a Nemecka v roku 1939. Symbolom odporu proti nemu sa stala 600 kilometrov dlhá ľudská reťaz, do ktorej sa 23. augusta 1989 zapojilo približne 2,2 milióna ľudí spájajúcich Tallinn, Rigu a Vilnius. Udalosť výrazne prispela k pádu komunistických režimov a rozpadu Sovietskeho zväzu v decembri 1991.
Od začiatku 21. storočia začali lídri nových členských štátov EÚ zo strednej a juhovýchodnej Európy presadzovať, aby sa do európskej politiky pamäti rovnako zahrnuli aj zločiny stalinského a komunistického režimu. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v roku 2006 prijalo rezolúciu, ktorá vyzývala na medzinárodné odsúdenie zločinov totalitných komunistických režimov.
Dňa 3. júna 2008 významní politici, medzi nimi bývalý český prezident Václav Havel, podpísali Pražskú deklaráciu o európskom svedomí a komunizme. Dokument žiadal celoeurópske odsúdenie a pripomínanie zločinov komunizmu a presadzoval aj inštitucionalizáciu Európskeho dňa pamiatky. Výsledkom boli iniciatívy v EP a schválenie 23. augusta za Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu.