Nadžaf 8. júla (TASR) - Tisíce ľudí sa v stredu zhromaždili v irackom posvätnom meste Nadžaf, aby sa rozlúčili s iránskym najvyšším duchovným vodcom ajatolláhom Alím Chameneím, ktorý prišiel o život v prvý deň útoku USA a Izraela na Irán.
Ako informovali agentúry AFP a Reuters, Chameneího rakvu prevážali ulicami mesta na korbe nákladného vozidla. Smútiaci niesli jeho portréty a skandovali heslá „Smrť Amerike“ a „Smrť Izraelu“. Nad davom viali iracké a iránske vlajky, ako aj zástavy irackých milícií.
Šesťdňové verejné pohrebné obrady ajatolláha Chameneího sa v Iráne začali minulú sobotu. Súčasťou programu je aj jeden deň venovaný Iraku, ktorý je významným centrom šiitského islamu a udržiava úzke vzťahy s Teheránom.
Irán chce sériou obradov demonštrovať silu a jednotu po vojne na Blízkom východe, ktorú spustili americko-izraelské útoky z 28. februára. Okrem Chameneího pri nich zahynuli aj viacerí jeho príbuzní.
Po obradoch v iránskom meste Kom telesné pozostatky ajatolláha previezli v utorok večer do Iraku. Okrem irackého premiéra Alího az-Zajdího sa na pietnom obrade na medzinárodnom letisku v Nadažfe zúčastnil aj iránsky prezident Masúd Pezeškiján a velitelia Iránskych revolučných gárd.
Iracké úrady vyhlásili na stredu deň voľna. Napriek vysokým teplotám ulice Nadžafu od skorého rána zaplnili davy ľudí. Mnohí z nich sa snažili dotknúť rakvy s Chameneího telom počas jej prevozu k svätyni imáma Alího - bratranca a zaťa proroka Mohameda a prvého šiitského imáma. Vo svätyni sa následne za zosnulého modlili stovky duchovných.
Po obradoch v Nadžafe rakvu prevezú do ďalšieho posvätného mesta Karbalá, kde sa uskutoční ďalší pohrebný sprievod k svätyniam imáma Husajna a jeho brata Abbása. Vo štvrtok Chameneího pochovajú v jeho rodnom meste Mašhad na severovýchode Iránu.
Tieto pohrebné obrady sa konajú v čase obnovených bojov medzi Iránom a Spojenými štátmi v Hormuzskom prielive. Americká armáda uviedla, že v utorok podnikla útoky na desiatky iránskych cieľov v odvete za útoky Teheránu na tri lode v prielive. Iránske revolučné gardy následne oznámili útoky na americké vojenské objekty v Bahrajne a Kuvajte.
Irak a Irán, kde sa väčšina obyvateľstva hlási k šiitskej vetve islamu, spájajú hlboké náboženské a politické väzby. Od pádu režimu Saddáma Husajna v roku 2003 sa obe krajiny stali blízkymi spojencami, aj keď Bagdad sa zároveň snaží udržiavať rovnováhu vo vzťahoch s Washingtonom. Teherán podporuje viaceré vplyvné iracké ozbrojené skupiny, ktoré po Chameneího smrti zaútočili na americké základne v Iraku.
USA a Irán podpísali 17. júna memorandum o porozumení, ktoré pozastavilo vojenské operácie a obe krajiny sa ním zaviazali k 60-dňovému obdobiu rokovaní s cieľom dosiahnuť konečnú a trvalú mierovú dohodu, pripomína Sky News. Situácia tak zostáva po najnovších útokoch neistá.