Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Výsledky volieb nebudú mať výrazný vplyv na iránsku zahraničnú ani jadrovú politiku, ktorú určuje Chameneí.
Autor TASR
Teherán 13. februára (TASR) - V Iráne sa vo štvrtok začala týždeň trvajúca kampaň pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 21. februára. Hlasovanie je považované za test popularity náboženského vedenia krajiny v čase, keď sú vzťahy Iránu so Spojenými štátmi najhoršie od islamskej revolúcie z roku 1979. Informovala o tom agentúra Reuters.
Rada strážcov, ktorá schvaľuje kandidátov na posty poslancov, pred voľbami odmietla zaregistrovať okolo 6500 umiernených či konzervatívnych uchádzačov o post poslanca. Z boja o znovuzvolenie bola vyradená aj tretina poslancov súčasného parlamentu.
Celkovo bolo podaných okolo 14.000 žiadostí o registráciu. Úrady ako kandidátov zaregistrovali 7150 osôb. Ako dôvod odmietnutia Rada strážcov uviedla napríklad "korupciu či nevernosť islamu", dodala agentúra AFP.
Kým prezident Hasan Rúhání túto selekciu kritizoval, najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý je najvyššou autoritou v iránskom zložitom administratívnom systéme a obmedzenej demokracii, podporil stanovisko Rady strážcov, pričom zdôraznil, že nový parlament nebude miestom pre tých, čo sa boja vystupovať proti zahraničným nepriateľom.
Výsledky volieb nebudú mať výrazný vplyv na iránsku zahraničnú ani jadrovú politiku, ktorú určuje Chameneí.
Po diskvalifikácii umiernených a popredných konzervatívnych osobností budú v parlamente pravdepodobne dominovať kandidáti lojálni Chameneímu.
Proreformní politici v januári deklarovali, že vo voľbách nebudú mať nijakého kandidáta. Upozornili tiež, že požiadavka Iráncov, aby voľby boli slobodné a spravodlivé, nebola splnená vzhľadom na vysoký počet odmietnutých uchádzačov o kandidatúru do volieb.
Parlamentné voľby v Iráne sa konajú v čase bezprecedentných sporov medzi Teheránom a Washingtonom. Napätie vo vzťahoch medzi týmito krajinami sa výrazne zvýšilo v máji 2018, keď americký prezident Donald Trump v mene svojej krajiny odstúpil od zmluvy o iránskom jadrovom programe, uzavretej medzi Iránom a svetovými mocnosťami.
Následná séria útokov v regióne Perzského zálivu vyvrcholila tým, že Spojené štáty v januári tohto roku v Bagdade podnikli cielený útok, pri ktorom prišiel o život iránsky generál Kásem Solejmání. Irán reagoval raketovým útokom, ktorého terčom boli vojenské zariadenia využívané americkou armádou v Iraku. Podľa Reuters bolo pri ňom zranených viac ako 100 amerických vojakov.
Rada strážcov, ktorá schvaľuje kandidátov na posty poslancov, pred voľbami odmietla zaregistrovať okolo 6500 umiernených či konzervatívnych uchádzačov o post poslanca. Z boja o znovuzvolenie bola vyradená aj tretina poslancov súčasného parlamentu.
Celkovo bolo podaných okolo 14.000 žiadostí o registráciu. Úrady ako kandidátov zaregistrovali 7150 osôb. Ako dôvod odmietnutia Rada strážcov uviedla napríklad "korupciu či nevernosť islamu", dodala agentúra AFP.
Kým prezident Hasan Rúhání túto selekciu kritizoval, najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý je najvyššou autoritou v iránskom zložitom administratívnom systéme a obmedzenej demokracii, podporil stanovisko Rady strážcov, pričom zdôraznil, že nový parlament nebude miestom pre tých, čo sa boja vystupovať proti zahraničným nepriateľom.
Výsledky volieb nebudú mať výrazný vplyv na iránsku zahraničnú ani jadrovú politiku, ktorú určuje Chameneí.
Po diskvalifikácii umiernených a popredných konzervatívnych osobností budú v parlamente pravdepodobne dominovať kandidáti lojálni Chameneímu.
Proreformní politici v januári deklarovali, že vo voľbách nebudú mať nijakého kandidáta. Upozornili tiež, že požiadavka Iráncov, aby voľby boli slobodné a spravodlivé, nebola splnená vzhľadom na vysoký počet odmietnutých uchádzačov o kandidatúru do volieb.
Parlamentné voľby v Iráne sa konajú v čase bezprecedentných sporov medzi Teheránom a Washingtonom. Napätie vo vzťahoch medzi týmito krajinami sa výrazne zvýšilo v máji 2018, keď americký prezident Donald Trump v mene svojej krajiny odstúpil od zmluvy o iránskom jadrovom programe, uzavretej medzi Iránom a svetovými mocnosťami.
Následná séria útokov v regióne Perzského zálivu vyvrcholila tým, že Spojené štáty v januári tohto roku v Bagdade podnikli cielený útok, pri ktorom prišiel o život iránsky generál Kásem Solejmání. Irán reagoval raketovým útokom, ktorého terčom boli vojenské zariadenia využívané americkou armádou v Iraku. Podľa Reuters bolo pri ňom zranených viac ako 100 amerických vojakov.
