Paríž 2. februára (TASR) - Úrady v Iráne zadržali renomovaného scenáristu a režiséra Mehdiho Mahmudjána, ktorý je podozrivý z pomoci pri príprave vyhlásenia odsudzujúceho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího a brutálne potlačenie protestov v krajine. Dokument zároveň kritizuje používanie ostrých nábojov proti civilistom, masové zatýkanie, prenasledovanie protestujúcich a bránenie pri poskytovaní lekárskej pomoci zraneným.
Iniciátorom tohto vyhlásenia bol opozičný politik a iránsky expremiér Mír Hosejn Músaví, ktorý je v domácom väzení. Agentúra AFP o tom informovala podľa správy iránskej tlačovej agentúry Fars, píše TASR.
Spolu s Mahmudjánom zadržali aj vodcu študentov a aktivistku za práva žien. Všetci traja patria medzi 17 signatárov vyhlásenia proti ajatolláhovi Chameneímu. Podpísal ho aj filmár Mohammad Rasúlof a nositeľka Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadíová.
Mahmudján je spoluautorom filmu Bola to len nehoda, ktorý je nominovaný na americké filmové ocenenie Oscar v kategórii najlepší zahraničný film. Na filmovom festivale vo francúzskom letovisku Cannes v roku 2025 snímka získala Zlatú palmu.
Režisér tohto filmu Džafar Panahí kritizoval zadržanie svojho priateľa, kolegu a bývalého spoluväzňa na sociálnych sieťach. „Mehdi Mahmudján nie je len obhajcom ľudských práv a väzňom svedomia. Je človekom, ktorý vie počúvať, a výnimočnou morálnou autoritou, ktorej neprítomnosť je okamžite cítiť, či už vo väzení alebo mimo neho,“ napísal Panahí.
Postup iránskych úradov kritizovala aj nemecká vláda. „Zadržanie Mehdiho Mahmudjána nie je izolovaný prípad, ale súčasť systému, ktorý sa snaží umlčať kritické hlasy,“ uviedol minister kultúry Wolfram Weimer. „Tí, ktorí väznia autorov, nebojujú proti umeniu, ale proti slobode. Mahmudján musí byť prepustený, pretože umenie nie je zločin,“ dodal.
K zadržaniu došlo v situácii, keď sa iránske vedenie snaží obnoviť svoju autoritu po brutálnom potlačení vlny protivládnych protestov, ktoré vypukli v decembri 2025 a vyvrcholili 8. a 9. januára.
Teherán priznal tisíce obetí protestov: prezidentský úrad zverejnil mená 2986 z 3117 osôb, ktoré úrady označili za obete nepokojov. Podľa úradov išlo väčšinou o príslušníkov bezpečnostných zložiek a náhodných okoloidúcich ako o obetiach „teroristických aktov“.
V Spojených štátoch sídliaca agentúra Human Rights Activists News Agency potvrdila v Iráne 6842 úmrtí, väčšinou protestujúcich zabitých bezpečnostnými zložkami. Organizácie na ochranu práv predpokladajú, že skutočný počet obetí je pravdepodobne oveľa vyšší.
Bývalý premiér Musáví je v domácom väzení od roku 2011, no po posledných protestoch sa mu podarilo zverejniť vyhlásenie, v ktorom obvinil vládu z násilia a deklaroval, že „už stačilo“.