Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Na základe vyhlásenia teheránskej prokuratúry, citovaného štátnou agentúrou IRNA, úrady zadržali štyri osoby a ďalšie predvolali na výsluch.
Autor TASR
Teherán 9. februára (TASR) - Iránske bezpečnostné zložky zadržali niekoľko predstaviteľov Reformného frontu, ktorý je združením zastrešujúcim reformných a umiernených politikov v Iráne. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru DPA a spravodajské weby The Times of Israel (TOI) a Deutsche Welle (DW).
Medzi zadržanými je líderka Reformného frontu Azar Mansúríová, bývalý námestník ministra zahraničných vecí za éry exprezidenta Muhammada Chatámího Mohsen Amínzáde a politik Ebráhím Asgharzáde, ktorý sa v roku 1979 zúčastnil na vtrhnutí do komplexu americkej ambasády v Teheráne.
Na základe vyhlásenia teheránskej prokuratúry, citovaného štátnou agentúrou IRNA, úrady zadržali štyri osoby a ďalšie predvolali na výsluch. Všetci sú podozriví z „organizovania a páchania aktivít smerujúcich k narušeniu politickej a spoločenskej situácie“ v Iráne. Ich konanie údajne priamo súviselo s vojenskými hrozbami zo strany USA a Izraela.
Akú podporu má reformistické hnutie, ktoré v prezidentských voľbách 2024 vo veľkej miere podporovalo súčasného iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána, však podľa DW nie je jasné.
K zadržaniu skupiny proreformných politikov došlo mesiac po masových protestoch, ktoré v Iráne vypukli koncom decembra 2025 pre prehlbujúcu sa hospodársku krízu a rýchlo sa rozšírili po celej krajine ako odpor proti autoritárskej vláde. Nepokoje eskalovali počas nocí 8. a 9. januára, keď sa odohrali brutálne zásahy bezpečnostných zložiek proti protestujúcim. O život prišli tisíce ľudí.
Iránske úrady toto použitie sily obhajujú s tvrdením, že eliminovali „žoldnierov najatých úhlavnými nepriateľmi – Spojenými štátmi a Izraelom“.
Túto oficiálnu verziu udalostí v Iráne verejne kritizovalo niekoľko popredných novinárov a reformistických politikov, ktorí sa tak vystavili možnému stíhaniu, doplnila DPA.
Reformný front bol vo svojich vyjadreniach voči Teheránu tiež veľmi tvrdý: už po 12-dňovej vojne proti Izraelu reformisti varovali, že v Iráne nebudú prijaté zásadné reformy a krajinu čaká „postupný kolaps,“ doplnil TOI. Po protestoch, ktoré sa v Iráne udiali na prelome rokov 2025-26, Reformný front vyzval iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, aby odstúpil.
V snahe odradiť ľudí od ďalších protestov iránske úrady spustili v januári masové zatýkanie a zastrašovanie, ktoré viedlo podľa niektorých zdrojov k zadržaniu desaťtisícov ľudí.
Medzi zadržanými je líderka Reformného frontu Azar Mansúríová, bývalý námestník ministra zahraničných vecí za éry exprezidenta Muhammada Chatámího Mohsen Amínzáde a politik Ebráhím Asgharzáde, ktorý sa v roku 1979 zúčastnil na vtrhnutí do komplexu americkej ambasády v Teheráne.
Na základe vyhlásenia teheránskej prokuratúry, citovaného štátnou agentúrou IRNA, úrady zadržali štyri osoby a ďalšie predvolali na výsluch. Všetci sú podozriví z „organizovania a páchania aktivít smerujúcich k narušeniu politickej a spoločenskej situácie“ v Iráne. Ich konanie údajne priamo súviselo s vojenskými hrozbami zo strany USA a Izraela.
Akú podporu má reformistické hnutie, ktoré v prezidentských voľbách 2024 vo veľkej miere podporovalo súčasného iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána, však podľa DW nie je jasné.
K zadržaniu skupiny proreformných politikov došlo mesiac po masových protestoch, ktoré v Iráne vypukli koncom decembra 2025 pre prehlbujúcu sa hospodársku krízu a rýchlo sa rozšírili po celej krajine ako odpor proti autoritárskej vláde. Nepokoje eskalovali počas nocí 8. a 9. januára, keď sa odohrali brutálne zásahy bezpečnostných zložiek proti protestujúcim. O život prišli tisíce ľudí.
Iránske úrady toto použitie sily obhajujú s tvrdením, že eliminovali „žoldnierov najatých úhlavnými nepriateľmi – Spojenými štátmi a Izraelom“.
Túto oficiálnu verziu udalostí v Iráne verejne kritizovalo niekoľko popredných novinárov a reformistických politikov, ktorí sa tak vystavili možnému stíhaniu, doplnila DPA.
Reformný front bol vo svojich vyjadreniach voči Teheránu tiež veľmi tvrdý: už po 12-dňovej vojne proti Izraelu reformisti varovali, že v Iráne nebudú prijaté zásadné reformy a krajinu čaká „postupný kolaps,“ doplnil TOI. Po protestoch, ktoré sa v Iráne udiali na prelome rokov 2025-26, Reformný front vyzval iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, aby odstúpil.
V snahe odradiť ľudí od ďalších protestov iránske úrady spustili v januári masové zatýkanie a zastrašovanie, ktoré viedlo podľa niektorých zdrojov k zadržaniu desaťtisícov ľudí.
