Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 10. február 2026Meniny má Gabriela
< sekcia Zahraničie

V kauze dronov nad KĽDR prehľadali v Kórei aj objekty tajnej služby

Na snímke dron. Foto: TASR - Pavol Zachar

Vyšetrovanie sa týka najmenej troch aktívnych príslušníkov juhokórejských ozbrojených síl, medzi ktorými je major a kapitán spravodajskej jednotky, a jedného zamestnanca tajnej služby.

Soul 10. februára (TASR) - V rámci vyšetrovania podozrivých letov dronov nad územím Severnej Kórey úrady v Južnej Kórei v utorok urobili razie v sídle Národnej spravodajskej služby (NIS) a na velení vojenského spravodajstva. S odvolaním sa na miestne úrady o tom informovali agentúry AFP a Jonhap, píše TASR.

Spoločný tím polície a vojenských vyšetrovateľov urobil prehliadky a zaistil dôkazy na celkovo 18 miestach vrátane NIS, veliteľstva vojenského spravodajstva ministerstva obrany, ako aj v domácnostiach a kanceláriách podozrivých osôb.

Vyšetrovanie sa týka najmenej troch aktívnych príslušníkov juhokórejských ozbrojených síl, medzi ktorými je major a kapitán spravodajskej jednotky, a jedného zamestnanca tajnej služby. Podľa polície sú podozriví z účasti na neoprávnených letoch dronov nad Severnú Kóreu.

Pchjongjang nedávno obvinil Soul z narušenia svojej suverenity dronom, ktorý do vzdušného priestoru KĽDR prenikol v oblasti Kesongu. Zložkami KĽDR bol zostrelený. Severokórejské úrady ako dôkaz zverejnili snímky, ktoré zachytávajú trosky zostreleného bezpilotného lietadla.

Juhokórejská vláda spočiatku odmietala zodpovednosť za túto diverziu a naznačila, že za incidentom mohli byť civilné osoby.

Vyšetrovanie sa začalo v januári po tom, ako Severná Kórea tvrdila, že k narušeniu jej vzdušného priestoru došlo nielen v septembri 2025, ale opäť aj 4. januára. Vyšetrovatelia sa pôvodne zamerali na troch civilistov, ktorí sú teraz obvinení z porušenia zákona o leteckej bezpečnosti a zo spolupráce s nepriateľom.

Jeden z podozrivých civilistov, doktorand vo veku okolo 30 rokov, sa k zodpovednosti za lety dronov prihlásil aj verejne. Tvrdil, že jeho cieľom bolo monitorovanie úrovne radiácie v okolí severokórejského zariadenia na spracovanie uránu v oblasti Pchjongsan. Vyšetrovatelia neskôr identifikovali jeho prepojenia na vojenskú spravodajskú jednotku.

Je neprijateľné, aby civilista posielal dron do Severnej Kórey na nelegálne účely,“ vyhlásil prezident I Če-mjong na zasadnutí vládneho kabinetu. Takýto čin by mohol „spustiť vojnu“ a vytvoriť zbytočné napätie so Severnou Kóreou, dodal a vyzval na dôkladné vyšetrenie a opatrenia na zabránenie podobným činom.

Jeho zosadený predchodca Jun Sok-jol je v súčasnosti súdený za nelegálne nariadenie preletov dronov smerom k Severnej Kórei v nádeji, že vyprovokuje reakciu Pchjongjangu a použije to ako zámienku pre svoj neúspešný pokus o zavedenie stanného práva v Južnej Kórei. Za tento pokus bol v apríli 2025 odvolaný z funkcie.

Južná Kórea je so Severnou Kóreou technicky stále v stave vojny, keďže po vojnovom konflikte v rokoch 1950–53 nebola podpísaná žiadna mierová zmluva.