Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Kazachstan je spojencom Ruska, no zároveň udržiava nadštandardné vzťahy s Čínou.
Autor TASR
Astana 12. februára (TASR) — V Kazachstane sa 15. marca uskutoční referendum o zmenách ústavy, ktoré v prípade úspechu ešte viac obmedzí slobodu prejavu v tejto stredoázijskej krajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Denník Kazachstanskaja pravda uviedol, že navrhované zmeny počítajú so zrušením hornej komory parlamentu (Senátu) a prechodom na jednokomorový zákonodarný zbor. Zákonodarnému zboru v súčasnosti dominuje vládnuca strana Amanat, mnohé opozičné hnutia sú zakázané. Zároveň sa má obnoviť úrad viceprezidenta.
Niektorí pozorovatelia v tom vidia krok k príprave podmienok pre nástupcu 72-ročného prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva, píše AFP. Ten vyhlásil, že v roku 2029 sa už o prezidentský úrad uchádzať nebude.
Ďalej by sa obmedzila sloboda prejavu, a to zakotvením ustanovenia, že verejné vyjadrenia nesmú „podkopávať morálku spoločnosti alebo narúšať verejný poriadok“. Štát s odvolaním sa na ochranu národnej bezpečnosti či mravnosti bude takisto môcť jednoduchšie potláčať právo na protest.
Súčasťou zmien je aj symbolická degradácia postavenia ruského jazyka, ktorý je stále rozšírený aj v úradnom styku. Ruština by sa po novom v oficiálnom styku používala už len „popri“ kazaštine, nie ako jej „rovnocenný“ ekvivalent.
„Niet pochýb o tom, že ústavné zmeny od základov prebudujú celý systém štátu,“ uviedol koncom januára Tokajev, ktorý je pri moci od roku 2019. Neskôr doplnil, že Kazachstan smeruje k „prezidentskej republike s vplyvným parlamentom“.
Kazachstan je spojencom Ruska, no zároveň udržiava nadštandardné vzťahy s Čínou. Po krvavých protestoch proti vysokým životným nákladom, ktoré si v januári 2022 podľa oficiálnych údajov vyžiadali 238 obetí, Tokajev prisľúbil reformu politického systému. Po týchto nepokojoch odstavil od moci svojho predchodcu Nursultana Nazarbajeva, ktorý krajinu viedol takmer tri desaťročia a naďalej si udržiaval značný vplyv.
Denník Kazachstanskaja pravda uviedol, že navrhované zmeny počítajú so zrušením hornej komory parlamentu (Senátu) a prechodom na jednokomorový zákonodarný zbor. Zákonodarnému zboru v súčasnosti dominuje vládnuca strana Amanat, mnohé opozičné hnutia sú zakázané. Zároveň sa má obnoviť úrad viceprezidenta.
Niektorí pozorovatelia v tom vidia krok k príprave podmienok pre nástupcu 72-ročného prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva, píše AFP. Ten vyhlásil, že v roku 2029 sa už o prezidentský úrad uchádzať nebude.
Ďalej by sa obmedzila sloboda prejavu, a to zakotvením ustanovenia, že verejné vyjadrenia nesmú „podkopávať morálku spoločnosti alebo narúšať verejný poriadok“. Štát s odvolaním sa na ochranu národnej bezpečnosti či mravnosti bude takisto môcť jednoduchšie potláčať právo na protest.
Súčasťou zmien je aj symbolická degradácia postavenia ruského jazyka, ktorý je stále rozšírený aj v úradnom styku. Ruština by sa po novom v oficiálnom styku používala už len „popri“ kazaštine, nie ako jej „rovnocenný“ ekvivalent.
„Niet pochýb o tom, že ústavné zmeny od základov prebudujú celý systém štátu,“ uviedol koncom januára Tokajev, ktorý je pri moci od roku 2019. Neskôr doplnil, že Kazachstan smeruje k „prezidentskej republike s vplyvným parlamentom“.
Kazachstan je spojencom Ruska, no zároveň udržiava nadštandardné vzťahy s Čínou. Po krvavých protestoch proti vysokým životným nákladom, ktoré si v januári 2022 podľa oficiálnych údajov vyžiadali 238 obetí, Tokajev prisľúbil reformu politického systému. Po týchto nepokojoch odstavil od moci svojho predchodcu Nursultana Nazarbajeva, ktorý krajinu viedol takmer tri desaťročia a naďalej si udržiaval značný vplyv.
