
Na slobodu bol teda prepustený štyri roky pred uplynutím celého trestu.
Autor TASR
Nur-Sultan 3. marca (TASR) – Súd v Kazachstane dnes po desiatich rokoch prepustil z väzenia bývalého riaditeľa najväčšieho producenta uránu na svete, ktorý bol jedným z najznámejších politických väzňov v krajine.
V súčasnosti 56-ročný Muchtar Džakišev viedol štátny uránový gigant Kazatomprom viac ako 10 rokov. Zatkli ho v roku 2009 pre podozrenie zo sprenevery a prijatia úplatku, za čo bol v roku 2010 odsúdený na 14 rokov väzenia. Súdny proces s ním bol neverejný.
Na slobodu bol teda prepustený štyri roky pred uplynutím celého trestu. V roku 2018 i 2019 Džakišev podal žiadosti o predčasné podmienečné prepustenie, ktoré však boli zamietnuté. Najnovšej z nich však súd vyhovel. Džakiševov právny tím tvrdil, že ich mandant je vážne chorý a potrebuje neodkladnú lekársku starostlivosť.
Agentúra AFP pripomenula, že Kazachstan ignoroval požiadavky na Džakiševovo okamžité prepustenie, ktorú mu v roku 2015 adresovala Komisia OSN pre ľudské práva.
Za Džakiševovho pôsobenia sa spoločnosť Kazatomprom stala vedúcim hráčom na medzinárodnom trhu s uránom.
Mnohí ľudia boli presvedčení, že Džakišev svojou slobodou zaplatil za úzke vzťahy s Muchtarom Abľazovom, bývalým bankárom, niekdajším ministrom energetiky, priemyslu a obchodu a magnátom, ktorý v roku 2009 utiekol z krajiny počas zápasu o najväčšiu súkromnú banku BTA Bank, v ktorej bol predsedom predstavenstva.
Abľazov následne zo zahraničia viedol boj proti kazašskému režimu, zatiaľ čo priaznivci a aktivisti občianskej spoločnosti v Kazachstane bojovali za odsúdeného Džakiševa.
Agentúra AFP uviedla, že podľa Jevgenija Žovtisa, riaditeľa Medzinárodného úradu pre ľudské práva a právny štát v Kazachstane, je Džakiševovo prepustenie "politickým rozhodnutím", ktoré prijal nový kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev snažiaci sa profilovať ako "reformátor".
"Bol tu domáci tlak. Dlhodobý medzinárodný tlak. Zistilo sa, že tento prípad poškodzuje medzinárodný imidž krajiny," uviedol Žovtis.
Tokajev pôsobí vo funkcii prezidenta Kazachstanu už rok. Ujal sa jej po prekvapujúcej demisii Nursultana Nazarbajeva, ktorý tento úrad zastával tri desaťročia. Po tom, ako bol Tokajev ako hlava štátu potvrdený vo funkcii aj v prezidentských voľbách, vypukli vlani v júni v Kazachstane masové protesty. Počas nich boli zadržané tisíce ľudí. Vo februári boli Tokajevove sľuby o reformách podkopané prípadom aktivistu, ktorý zomrel vo väzbe, kde sa ocitol pre organizovanie protivládnych demonštrácií v hlavnom meste Nur-Sultan a najväčšom meste krajiny - v Alma-Ate.
V súčasnosti 56-ročný Muchtar Džakišev viedol štátny uránový gigant Kazatomprom viac ako 10 rokov. Zatkli ho v roku 2009 pre podozrenie zo sprenevery a prijatia úplatku, za čo bol v roku 2010 odsúdený na 14 rokov väzenia. Súdny proces s ním bol neverejný.
Na slobodu bol teda prepustený štyri roky pred uplynutím celého trestu. V roku 2018 i 2019 Džakišev podal žiadosti o predčasné podmienečné prepustenie, ktoré však boli zamietnuté. Najnovšej z nich však súd vyhovel. Džakiševov právny tím tvrdil, že ich mandant je vážne chorý a potrebuje neodkladnú lekársku starostlivosť.
Agentúra AFP pripomenula, že Kazachstan ignoroval požiadavky na Džakiševovo okamžité prepustenie, ktorú mu v roku 2015 adresovala Komisia OSN pre ľudské práva.
Za Džakiševovho pôsobenia sa spoločnosť Kazatomprom stala vedúcim hráčom na medzinárodnom trhu s uránom.
Mnohí ľudia boli presvedčení, že Džakišev svojou slobodou zaplatil za úzke vzťahy s Muchtarom Abľazovom, bývalým bankárom, niekdajším ministrom energetiky, priemyslu a obchodu a magnátom, ktorý v roku 2009 utiekol z krajiny počas zápasu o najväčšiu súkromnú banku BTA Bank, v ktorej bol predsedom predstavenstva.
Abľazov následne zo zahraničia viedol boj proti kazašskému režimu, zatiaľ čo priaznivci a aktivisti občianskej spoločnosti v Kazachstane bojovali za odsúdeného Džakiševa.
Agentúra AFP uviedla, že podľa Jevgenija Žovtisa, riaditeľa Medzinárodného úradu pre ľudské práva a právny štát v Kazachstane, je Džakiševovo prepustenie "politickým rozhodnutím", ktoré prijal nový kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev snažiaci sa profilovať ako "reformátor".
"Bol tu domáci tlak. Dlhodobý medzinárodný tlak. Zistilo sa, že tento prípad poškodzuje medzinárodný imidž krajiny," uviedol Žovtis.
Tokajev pôsobí vo funkcii prezidenta Kazachstanu už rok. Ujal sa jej po prekvapujúcej demisii Nursultana Nazarbajeva, ktorý tento úrad zastával tri desaťročia. Po tom, ako bol Tokajev ako hlava štátu potvrdený vo funkcii aj v prezidentských voľbách, vypukli vlani v júni v Kazachstane masové protesty. Počas nich boli zadržané tisíce ľudí. Vo februári boli Tokajevove sľuby o reformách podkopané prípadom aktivistu, ktorý zomrel vo väzbe, kde sa ocitol pre organizovanie protivládnych demonštrácií v hlavnom meste Nur-Sultan a najväčšom meste krajiny - v Alma-Ate.





