Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 17. jún 2024Meniny má Adolf
< sekcia Zahraničie

V Litve sa koná druhé kolo prezidentských volieb

Ilustračné foto. Foto: TASR Alexandra Moštková

Favoritom na zisk ďalšieho päťročného mandátu je ekonóm Nauséda (60), ktorý očakáva, že získa 75 percent hlasov.

Vilnius 26. mája (TASR) - Občania Litvy v nedeľu rozhodujú o budúcej hlave štátu. V druhom kole volieb sa o ich priazeň po piatich rokoch opäť uchádzajú súčasný prezident Gitanas Nauséda a premiérka Ingrida Šimonyté, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Favoritom na zisk ďalšieho päťročného mandátu je ekonóm Nauséda (60), ktorý očakáva, že získa 75 percent hlasov. V prvom kole ho podporilo 44 percent voličov, zatiaľ čo jeho súperka získala 20-percentnú podporu.

Nauséda a Šimonyté si súboj o post hlavy štátu zopakujú po piatich rokoch. V druhom kole prezidentských volieb v roku 2019 zvíťazil Nauséda s vyše 66 percentami hlasov.

Volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 h miestneho času (6.00 h SELČ). Voliči budú môcť svoj hlas odovzdať jednému z kandidátov do 20.00 h miestneho času (19.00 h SELČ).

Obaja kandidáti sa zhodujú, že Litva, členská krajina EÚ a NATO, by mala zvýšiť výdavky na obranu, aby dokázala čeliť hrozbám zo strany Ruska a Bieloruska. Ich názory sa však rozchádzajú pri vzťahoch Litvy s Čínou, ktoré sú už roky napäté v spojitosti s Taiwanom.

Litva rozhnevala Čínu v roku 2021, keď v rozpore s diplomatickou konvenciou umožnila Taiwanu pomenovať jeho zastúpenie vo Vilniuse vlastným názvom namiesto označenia "čínsky Tchaj-pej" - pojem používaný krajinami, ktoré si nechcú pohnevať Peking.

Nauséda považuje za potrebné zmeniť názov zastupiteľstva pre zlepšenie vzťahov s Pekingom, zatiaľ čo Šimonyté sa proti tomu ohradzuje.

Funkcia prezidenta je v Litve prevažne reprezentatívna; hlava štátu však má aj isté právomoci v oblasti zahraničnej politiky a obrany - krajinu reprezentuje na summitoch EÚ a NATO.

Litva zdieľa spoločné hranice s ruskou exklávou Kaliningrad i s Bieloruskom, ktoré je blízkym spojencom Moskvy. Vilnius patrí od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu k najvernejším podporovateľom Kyjeva. Litva sa obáva, že v prípade víťazstva Ruska na Ukrajine by mohla byť ďalšou krajinou na muške Moskvy.