Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Dohoda o zmene názvu Macedónska rozdelila verejnú mienku v Macedónsku i Grécku.
Autor TASR
,aktualizované Skopje 30. septembra (TASR) - V Macedónsku sa začalo v nedeľu referendum o zmene názvu krajiny na "Republiku Severné Macedónsko".
Ako informovala agentúra DPA, občania sa vyjadrujú k otázke, či "podporujú vstup do EÚ a NATO akceptovaním dohody medzi Macedónskom a Gréckom".
Dohoda o zmene názvu Macedónska rozdelila verejnú mienku v Macedónsku i Grécku. Odporcovia tvrdia, že druhej strane ponúka príliš veľa. Protestné zhromaždenie odporcov referenda, ktoré bolo naplánované na štvrtok v centre Skopje, podľa informácií macedónskej polície zrušili.
Pre nedeľňajší plebiscit je rozhodujúca účasť. Výsledok bude platný jedine vtedy, ak sa na hlasovaní zúčastní nadpolovičná väčšina 1,8 milióna oprávnených voličov. Prieskumy naznačujú, že výsledok referenda by mal byť v prospech zmeny názvu, a tým aj ústavy, účasť však nemusí dosiahnuť požadovanú úroveň.
Macedónsky parlament ratifikoval dohodu s Gréckom napriek tomu, že ju prezident odmietol podpísať. Po referende v prípade pozitívneho výsledku musia poslanci odhlasovať zmenu ústavy, aby mohla vstúpiť do platnosti zmena názvu krajiny. Posledným krokom k plnej implementácii dohody je jej ratifikácia gréckym parlamentom, v ktorom vládne ohľadom tejto otázky hlboký rozkol.
Mimoriadne nízka účasť charakterizovala v nedeľu predpoludním v Macedónsku prvé hodiny referenda o zmene názvu krajiny.
Právo vyjadriť sa k otázke, či "podporujú vstup do EÚ a NATO akceptovaním dohody medzi Macedónskom a Gréckom", ktorá predpokladá zmenu názvu krajiny na "Republiku Severné Macedónsko", využilo do 11.00 h podľa volebnej komisie v Skopje 8,03 percenta oprávnených voličov.
Do referenda v Macedónsku sa oprávnení voliči môžu zapojiť až do 19.00 h.
Tamojší vládni politici už počas kampane, ktorá vyvrcholila v uplynulý štvrtok, upozorňovali, že budú referendum považovať za platné, aj keď zostane v nedeľu doma viac ako polovica oprávnených voličov. Zohľadnia vraj iba pomer kladných a záporných hlasov. Na záverečnom podujatí kampane to podčiarkol aj premiér Zoran Zaev, keď formuloval tak, že treba si všímať iba tých, ktorí prídu k urnám, názory tých, ktorí sa do plebiscitu nezapoja, nie sú, ako naznačil, podstatné.
Predseda macedónskej vlády v nedeľu po splnení si občianskej povinnosti uviedol, že očakáva veľkú väčšinu súhlasných hlasov, pretože podľa jeho názoru si viac ako 80 percent občanov Macedónska želá vstup krajiny do euroatlantických štruktúr.
V minulosti dlhoročná vláda a v súčasnosti najsilnejšia opozičná strana VMRO-DPMNE neviedla kampaň síce otvorene proti pozitívnemu hlasovaniu a neohlásila ani bojkot plebiscitu, avšak podľa oficiálneho stanoviska vyzvala svojich voličov a sympatizantov, aby sa rozhodovali podľa vlastného svedomia. Lídri strany však opakovane verejne konštatovali, že dohodu s Gréckom vnímajú ako protiústavnú, pretože ohrozuje macedónsku národnú identitu, pričom s ňou nesúhlasia.
Macedónsky prezident Gjorge Ivanov zdôraznil, že osobne plebiscit bojkotuje a vyzval občanov, aby postupovali rovnako.
Dokument o zmene názvu Macedónska, na ktorom sa Skopje a Atény dohodli v júni, aby uzavreli viac ako štvrťstoročie bilaterálny spor, rozdelila verejnú mienku v Macedónsku i Grécku. Odporcovia tvrdia, že druhej strane ponúka príliš veľa.
Spor Macedónska so susedným Gréckom ohľadom názvu bývalej juhoslovanskej republiky trvá už od jej osamostatnenia v roku 1991.
Predmetom konfliktu je názov krajiny. V Grécku sa nachádza provincia Macedónsko, ktorej najväčším mestom je Solún. S touto oblasťou sa spája aj obdobie vlády Filipa II. (359-336 pred n. l.) a jeho syna Alexandra Veľkého (356-323 pred n. l.). Vzhľadom na túto historickú tradíciu Gréci nesúhlasia, aby sa rovnako volal aj susedný štát vzniknutý po oddelení od Juhoslávie.
Súčasné Macedónsko bolo najjužnejšou časťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Pretrvával tu srbský vplyv a na školách sa vyučovala srbochorvátčina. V roku 1921 sa 630.000 obyvateľov tejto oblasti prihlásilo k národnosti macedónskych Slovanov. Počas II. svetovej vojny anektovalo väčšinu územia súčasného Macedónska susedné Bulharsko (od apríla 1941 do septembra 1944).
Po konci vojny bola 30. apríla 1945 vyhlásená Ľudová republika Macedónsko a stala sa súčasťou socialistickej Juhoslávie. Nová ústava zo 7. júla 1963 premenovala krajinu na Socialistickú republiku Macedónsko ako súčasť Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky (SFRJ).
Počas rozpadu juhoslovanskej federácie Macedónsko vyhlásilo nezávislosť 19. novembra 1991 potom, ako tento krok odsúhlasili občania v referende (8. septembra 1991) a bola prijatá ústava novej krajiny (18. novembra 1991). Keď nový štát požiadal o medzinárodné uznanie, narazil na odpor Grécka. Pod dočasným názvom Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (v angličtine FYROM) bolo Macedónsko prijaté do OSN 8. apríla 1993.
Napäté vzťahy má Macedónsko aj so susedným Kosovom. Počas ozbrojeného konfliktu v Kosove v roku 1999 spolupracovalo Macedónsko s NATO a prijalo cca 360.000 albánskych utečencov. V roku 2001 prerástli napäté vzťahy medzi Albáncami a Macedóncami do ozbrojeného povstania. Macedónska vláda a politickí lídri etnických Albáncov podpísali v Skopje mierovú dohodu 13. augusta 2001, ktorá polročný konflikt ukončila.
V tom istom roku sa opäť začali neúspešné rokovania medzi Gréckom a Macedónskom ohľadom názvu štátu. V roku 2008 Grécko zablokovalo vstup Macedónska do NATO. Ďalší rok, 8. júla 2009, splnomocnenec OSN Matthew Nimetz informoval, že 18-ročný spor medzi Gréckom a Macedónskom sa blíži k vyriešeniu. Nestalo sa tak ale ani počas ďalších deviatich rokov.
V roku 2010 grécka strana navrhla pre svojho suseda názov Severné Macedónsko, ktorý je v hre aj v nastávajúcom referende. Dlhoročný premiér krajiny Nikola Gruevski, ktorý viedol krajinu od víťazstva jeho konzervatívnej strany v júni 2011, však so zmenou názvu nesúhlasil.
Macedónsko a EÚ začali prípravné asociačné rozhovory 15. marca 2012. Situáciu v krajine však v ďalšom období skomplikovala vnútropolitická kríza. Predčasné voľby 12. decembra 2016 ukončili vládu premiéra Gruevského. Prezident Gjorge Ivanov však odmietol poveriť zostavením novej vlády krajiny lídra dovtedy opozičného Sociálnodemokratického zväzu Macedónska (SDSM) Zorana Zaeva.
Situácia vyústila do násilného konfliktu, keď 27. apríla 2017 rozhnevaní stúpenci dovtedajšieho premiéra Gruevského vnikli do priestorov parlamentu. Stalo sa tak v reakcii na fakt, že zákonodarný zbor zvolil za svojho nového predsedu Talata Xhaveriho, jedného z poslancov albánskej národnosti. Napokon 1. júna 2017 krízou sužované Macedónsko dostalo novú vládu. Parlament vyslovil dôveru kabinetu dezignovaného sociálnodemokratického premiéra Zorana Zaeva.
Krátko potom 1. augusta 2017 podpísalo Macedónsko s Bulharskom dohodu o priateľstve, dobrom susedstve a spolupráci. Už 27. februára 2018 predložilo štyri možnosti riešenia sporu s Gréckom ohľadom názvu. Ako vyhlásil macedónsky premiér Zoran Zaev, ide o návrhy pomenovania pre jeho krajinu: "Republika Severné Macedónsko, Republika Horné Macedónsko, Republika Vardarské Macedónsko a Republika Macedónsko (Skopje)."
Vzhľadom na tento posun 12. júna 2018 Macedónsko a Grécko uzavreli dohodu, ktorú za obe strany podpísali ministri zahraničných vecí 17. júna 2018 na gréckej strane Prespanského jazera.
Macedónsky parlament dohodu ratifikoval 5. júla a po dvoch týždňoch, 19. júla zverejnil premiér Zoran Zaev znenie otázky, na ktorú budú občania jeho krajiny odpovedať v referende: "Ste za členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii prostredníctvom dohody medzi Macedónskou republikou a Gréckou republikou?"
Ako informovala agentúra DPA, občania sa vyjadrujú k otázke, či "podporujú vstup do EÚ a NATO akceptovaním dohody medzi Macedónskom a Gréckom".
Dohoda o zmene názvu Macedónska rozdelila verejnú mienku v Macedónsku i Grécku. Odporcovia tvrdia, že druhej strane ponúka príliš veľa. Protestné zhromaždenie odporcov referenda, ktoré bolo naplánované na štvrtok v centre Skopje, podľa informácií macedónskej polície zrušili.
Pre nedeľňajší plebiscit je rozhodujúca účasť. Výsledok bude platný jedine vtedy, ak sa na hlasovaní zúčastní nadpolovičná väčšina 1,8 milióna oprávnených voličov. Prieskumy naznačujú, že výsledok referenda by mal byť v prospech zmeny názvu, a tým aj ústavy, účasť však nemusí dosiahnuť požadovanú úroveň.
Macedónsky parlament ratifikoval dohodu s Gréckom napriek tomu, že ju prezident odmietol podpísať. Po referende v prípade pozitívneho výsledku musia poslanci odhlasovať zmenu ústavy, aby mohla vstúpiť do platnosti zmena názvu krajiny. Posledným krokom k plnej implementácii dohody je jej ratifikácia gréckym parlamentom, v ktorom vládne ohľadom tejto otázky hlboký rozkol.
Prvé hodiny referenda charakterizovala veľmi nízka účasť
Mimoriadne nízka účasť charakterizovala v nedeľu predpoludním v Macedónsku prvé hodiny referenda o zmene názvu krajiny.
Právo vyjadriť sa k otázke, či "podporujú vstup do EÚ a NATO akceptovaním dohody medzi Macedónskom a Gréckom", ktorá predpokladá zmenu názvu krajiny na "Republiku Severné Macedónsko", využilo do 11.00 h podľa volebnej komisie v Skopje 8,03 percenta oprávnených voličov.
Do referenda v Macedónsku sa oprávnení voliči môžu zapojiť až do 19.00 h.
Tamojší vládni politici už počas kampane, ktorá vyvrcholila v uplynulý štvrtok, upozorňovali, že budú referendum považovať za platné, aj keď zostane v nedeľu doma viac ako polovica oprávnených voličov. Zohľadnia vraj iba pomer kladných a záporných hlasov. Na záverečnom podujatí kampane to podčiarkol aj premiér Zoran Zaev, keď formuloval tak, že treba si všímať iba tých, ktorí prídu k urnám, názory tých, ktorí sa do plebiscitu nezapoja, nie sú, ako naznačil, podstatné.
Predseda macedónskej vlády v nedeľu po splnení si občianskej povinnosti uviedol, že očakáva veľkú väčšinu súhlasných hlasov, pretože podľa jeho názoru si viac ako 80 percent občanov Macedónska želá vstup krajiny do euroatlantických štruktúr.
V minulosti dlhoročná vláda a v súčasnosti najsilnejšia opozičná strana VMRO-DPMNE neviedla kampaň síce otvorene proti pozitívnemu hlasovaniu a neohlásila ani bojkot plebiscitu, avšak podľa oficiálneho stanoviska vyzvala svojich voličov a sympatizantov, aby sa rozhodovali podľa vlastného svedomia. Lídri strany však opakovane verejne konštatovali, že dohodu s Gréckom vnímajú ako protiústavnú, pretože ohrozuje macedónsku národnú identitu, pričom s ňou nesúhlasia.
Macedónsky prezident Gjorge Ivanov zdôraznil, že osobne plebiscit bojkotuje a vyzval občanov, aby postupovali rovnako.
Dokument o zmene názvu Macedónska, na ktorom sa Skopje a Atény dohodli v júni, aby uzavreli viac ako štvrťstoročie bilaterálny spor, rozdelila verejnú mienku v Macedónsku i Grécku. Odporcovia tvrdia, že druhej strane ponúka príliš veľa.
Chronológia udalostí, ktoré viedli k referendu o zmene názvu Macedónska
Spor Macedónska so susedným Gréckom ohľadom názvu bývalej juhoslovanskej republiky trvá už od jej osamostatnenia v roku 1991.
Predmetom konfliktu je názov krajiny. V Grécku sa nachádza provincia Macedónsko, ktorej najväčším mestom je Solún. S touto oblasťou sa spája aj obdobie vlády Filipa II. (359-336 pred n. l.) a jeho syna Alexandra Veľkého (356-323 pred n. l.). Vzhľadom na túto historickú tradíciu Gréci nesúhlasia, aby sa rovnako volal aj susedný štát vzniknutý po oddelení od Juhoslávie.
Súčasné Macedónsko bolo najjužnejšou časťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Pretrvával tu srbský vplyv a na školách sa vyučovala srbochorvátčina. V roku 1921 sa 630.000 obyvateľov tejto oblasti prihlásilo k národnosti macedónskych Slovanov. Počas II. svetovej vojny anektovalo väčšinu územia súčasného Macedónska susedné Bulharsko (od apríla 1941 do septembra 1944).
Po konci vojny bola 30. apríla 1945 vyhlásená Ľudová republika Macedónsko a stala sa súčasťou socialistickej Juhoslávie. Nová ústava zo 7. júla 1963 premenovala krajinu na Socialistickú republiku Macedónsko ako súčasť Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky (SFRJ).
Počas rozpadu juhoslovanskej federácie Macedónsko vyhlásilo nezávislosť 19. novembra 1991 potom, ako tento krok odsúhlasili občania v referende (8. septembra 1991) a bola prijatá ústava novej krajiny (18. novembra 1991). Keď nový štát požiadal o medzinárodné uznanie, narazil na odpor Grécka. Pod dočasným názvom Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (v angličtine FYROM) bolo Macedónsko prijaté do OSN 8. apríla 1993.
Napäté vzťahy má Macedónsko aj so susedným Kosovom. Počas ozbrojeného konfliktu v Kosove v roku 1999 spolupracovalo Macedónsko s NATO a prijalo cca 360.000 albánskych utečencov. V roku 2001 prerástli napäté vzťahy medzi Albáncami a Macedóncami do ozbrojeného povstania. Macedónska vláda a politickí lídri etnických Albáncov podpísali v Skopje mierovú dohodu 13. augusta 2001, ktorá polročný konflikt ukončila.
V tom istom roku sa opäť začali neúspešné rokovania medzi Gréckom a Macedónskom ohľadom názvu štátu. V roku 2008 Grécko zablokovalo vstup Macedónska do NATO. Ďalší rok, 8. júla 2009, splnomocnenec OSN Matthew Nimetz informoval, že 18-ročný spor medzi Gréckom a Macedónskom sa blíži k vyriešeniu. Nestalo sa tak ale ani počas ďalších deviatich rokov.
V roku 2010 grécka strana navrhla pre svojho suseda názov Severné Macedónsko, ktorý je v hre aj v nastávajúcom referende. Dlhoročný premiér krajiny Nikola Gruevski, ktorý viedol krajinu od víťazstva jeho konzervatívnej strany v júni 2011, však so zmenou názvu nesúhlasil.
Macedónsko a EÚ začali prípravné asociačné rozhovory 15. marca 2012. Situáciu v krajine však v ďalšom období skomplikovala vnútropolitická kríza. Predčasné voľby 12. decembra 2016 ukončili vládu premiéra Gruevského. Prezident Gjorge Ivanov však odmietol poveriť zostavením novej vlády krajiny lídra dovtedy opozičného Sociálnodemokratického zväzu Macedónska (SDSM) Zorana Zaeva.
Situácia vyústila do násilného konfliktu, keď 27. apríla 2017 rozhnevaní stúpenci dovtedajšieho premiéra Gruevského vnikli do priestorov parlamentu. Stalo sa tak v reakcii na fakt, že zákonodarný zbor zvolil za svojho nového predsedu Talata Xhaveriho, jedného z poslancov albánskej národnosti. Napokon 1. júna 2017 krízou sužované Macedónsko dostalo novú vládu. Parlament vyslovil dôveru kabinetu dezignovaného sociálnodemokratického premiéra Zorana Zaeva.
Krátko potom 1. augusta 2017 podpísalo Macedónsko s Bulharskom dohodu o priateľstve, dobrom susedstve a spolupráci. Už 27. februára 2018 predložilo štyri možnosti riešenia sporu s Gréckom ohľadom názvu. Ako vyhlásil macedónsky premiér Zoran Zaev, ide o návrhy pomenovania pre jeho krajinu: "Republika Severné Macedónsko, Republika Horné Macedónsko, Republika Vardarské Macedónsko a Republika Macedónsko (Skopje)."
Vzhľadom na tento posun 12. júna 2018 Macedónsko a Grécko uzavreli dohodu, ktorú za obe strany podpísali ministri zahraničných vecí 17. júna 2018 na gréckej strane Prespanského jazera.
Macedónsky parlament dohodu ratifikoval 5. júla a po dvoch týždňoch, 19. júla zverejnil premiér Zoran Zaev znenie otázky, na ktorú budú občania jeho krajiny odpovedať v referende: "Ste za členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii prostredníctvom dohody medzi Macedónskou republikou a Gréckou republikou?"
