Bejrút 27. januára (TASR) - Vo viacerých prevažne moslimských krajinách sa v piatok konali protesty, ktorých cieľom bolo odsúdiť nedávne znesvätenie posvätnej knihy islamu - Koránu - krajne pravicovými aktivistami vo Švédsku a Holandsku, informovala agentúra AP.

Tieto protesty vyvolalo konanie pravicového extrémistu a protiislamského aktivistu Rasmusa Paludana, ktorý má dánske aj švédske občianstvo a ktorý spálil posvätnú knihu islamu - Korán.

Ako dôvod pre piatkové zhromaždenia moslimov poslúžil aj čin Edwina Wagensvelda, vodcu krajne pravicového hnutia Pegida v Holandsku, ktorý v blízkosti holandského parlamentu vytrhol niekoľko strán z výtlačku Koránu a pošliapal ich.

Dnešné protesty v krajinách ako Pakistan, Irak, Irán a Malajzia sa skončili bez násilných incidentov.

V iránskom hlavnom meste Teherán sa po piatkových modlitbách konal pochod stoviek ľudí, počas ktorého spálili švédsku vlajku.

Protestné zhromaždenie sa konalo aj v centre Bejrútu, kde sa zišlo asi 200 demonštrantov, ktorí spálili vlajky Švédska a Holandska.

Malé protesty proti páleniu Koránu sa v piatok konali aj v Bahrajne, malom ostrovnom štáte v Perzskom zálive pri pobreží Saudskej Arábie.

Vplyvný iracký šiitský duchovný Muktadá Sadr v piatok vo svojom príhovore k stovkám svojich prívržencov, ktorí sa zišli pred hlavnou mešitou Bagdade, varoval, že pálenie Koránu "prinesie Boží hnev." Zamýšľal sa aj nad tým, či sloboda prejavu znamená aj urážanie viery iných ľudí, a zaujímal sa, prečo "spálenie dúhovej vlajky homosexuálov nepredstavuje slobodu prejavu".

Ústretovosť švédskej polície, ktorá Paludanovi povolila uskutočniť protest aj vo švédskej metropole Štokholm, podnietilo Ankaru k tomu, aby odložila plánované rokovania so Švédskom a Fínskom o ich vstupe do aliancie NATO.

Paludan v piatok vyhlásil, že chce podobné protesty opakovať každý týždeň - dovtedy, kým Turecko schváli žiadosti Švédska a Fínska o členstvo v NATO.

Švédski predstavitelia ostro odsúdili jeho čin, zároveň však zdôrazňovali nevyhnutnosť rešpektovania slobody prejavu.

Švédsko sa spolu s Fínskom v dôsledku vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine uchádzajú o vstup do Severoatlantickej aliancie, na čo potrebujú súhlas všetkých 30 členských krajín - vrátane Turecka.

Jedinými členmi NATO, ktorí ešte musia tieto dve žiadosti ratifikovať hlasovaním v parlamente, sú Turecko a Maďarsko.

Očakáva sa, že maďarský parlament ratifikuje obe žiadosti budúci mesiac.