Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 4. apríl 2025Meniny má Izidor
< sekcia Zahraničie

Nemecký ústavný súd: Volebná reforma je sčasti protiústavná

Na snímke nemecký Spolkový ústavný súd v meste Karlsruhe 30. júla 2024. Reforma spolkového volebného zákona, ktorú zaviedla nemecká vládna koalícia, je sčasti protiústavná, rozhodol v utorok nemecký Spolkový ústavný súd v meste Karlsruhe. Foto: TASR/DPA

Prostredníctvom volebnej reformy sa mal výrazne zredukovať rozsah spolkového parlamentu, ktorý je v súčasnosti najväčším slobodne voleným parlamentom na svete.

Karlsruhe 30. júla (TASR) - Reforma spolkového volebného zákona, ktorú zaviedla nemecká vládna koalícia, je sčasti protiústavná, rozhodol v utorok nemecký Spolkový ústavný súd v meste Karlsruhe. TASR informuje podľa agentúr DPA a Reuters.

Prostredníctvom volebnej reformy sa mal výrazne zredukovať rozsah spolkového parlamentu, ktorý je v súčasnosti najväčším slobodne voleným parlamentom na svete. V parlamentných voľbách by boli prostredníctvom neho značne znevýhodnené aj menšie politické strany.

Nemecký volebný systém bol vytvorený v povojnových rokoch s cieľom zabrániť fragmentácii parlamentu a rozširovaniu menších strán, ktoré v 30. rokoch 20. storočia pomohli vzostupu nacistov Adolfa Hitlera. Systém umožňuje, aby sa do parlamentu dostali len strany, ktoré získajú v parlamentných voľbách aspoň päť percent hlasov.

Výnimka z pravidla piatich percent umožňuje aj menším stranám získať zastúpenie, ak nezískali potrebných päť percent, ale sú silné v jednotlivých spolkových krajinách a získajú tam aspoň tri mandáty.

Vláda chcela touto zmenou znížiť počet poslancov v Bundestagu. Argumentovala tým, že neustále rozširovanie parlamentu ho robí ťažkopádnym. Súd však rozhodol, že navrhovaná zmena by bola v rozpore s ústavou.

Opozícia, vrátane strany Ľavica (Die Linke) a Kresťanskosocialnej únie (CSU), reformu napadla. Obidve strany v minulosti z výnimky profitovali a jej zrušenie by ich mohlo pripraviť o zastúpenie v parlamente.

Rozhodnutie súdu znamená, že nemecký volebný systém zostane nezmenený. To má za následok, že Bundestag bude naďalej pomerne veľký a bude v ňom zastúpených viac politických strán.

Nasledujúce parlamentné voľby v Nemecku budú v septembri 2025, dodáva DPA.

Blanár: SR je pripravená diskutovať o zvýšení výdavkov na obranu

Na národnej úrovni bude podľa jeho slov okrem konsenzu politických strán potrebné nájsť zhodu aj na tom, do akých obranných spôsobilostí by malo Slovensko investovať.

- Juhokórejský ústavný súd v piatok potvrdil odvolanie (impeachement) suspendovaného prezidenta Jun Sok-jola z prezidentského úradu za vyhlásenie krátkodobého stanného práva v decembri minulého roka.

- Akcie v USA sa vo štvrtok prudko prepadli. Kľúčový index Dow Jones Industrial Average stratil takmer 1700 bodov a všetky tri hlavné americké indexy zaznamenali najhorší deň od roku 2020. Dôvodom boli rozsiahle clá, ktoré predstavil prezident Donald Trump.

- Slovensko napĺňa povinnosť vynakladať 2 percentná HDP na svoju obranu a je pripravené diskutovať o zvýšení tejto sumy. Prioritne je ale potrebné dosiahnuť vnútroštátny konsenzus relevantných politických strán. Vyhlásil to minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár.

- Dánsko sa Grónska nevzdá, vyhlásila vo štvrtok dánska premiéra Mette Frederiksenová počas návštevy tohto na nerastné suroviny bohatého dánskeho autonómneho ostrova, o ktorom sa americký prezident Donald Trump vyjadril, že ho chce pripojiť k USA.

- Približne 80 vysokoškolských študentov vyrazilo vo štvrtok na bicykloch zo srbského mesta Nový Sad na zhruba dvojtýždňovú 1300-kilometrovú cestu do francúzskeho Štrasburgu, kde plánujú navštíviť Európsky parlament aj Radu Európy.

- Napriek všeobecnému ústupu ukrajinských vojakov z ruskej Kurskej oblasti považuje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vpád na územie nepriateľa za úspešný.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili štvrtkové rokovanie diskusiou o novele zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve.

- Na národnú púť do Ríma a Vatikánu prišli tisíce Sloveniek a Slovákov, ktorí sa spojili bez ohľadu na vek či názory a ukazujú, že na hodnotách aj na viere sa dá spojiť.

- Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár požiadal Španielsko o možnosť poskytnutia systému protivzdušnej obrany na území SR na základe rotačného systému, kým si Slovensko nezabezpečí vlastnú ochranu vzdušného priestoru.

- Najmenej 25 ľudí prišlo v Pásme Gazy vo štvrtok o život pri izraelskom leteckom útoku na budovu školy, ktorá slúži ako útočisko pre ľudí vysídlených v dôsledku vojny, uviedla tamojšia civilná obrana.

- Slovenskí hokejoví reprezentanti do 18 rokov vstúpili úspešne do prvej fázy prípravy pred majstrovstvami sveta. Vo štvrtkovom úvodnom prípravnom zápase v Trenčíne zdolali rovesníkov z Lotyšska 6:5.

- Americký prezident Donald Trump prepustil najmenej troch v ysokopostavených predstaviteľov Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť (NSC), uviedli vo štvrtok pre stanicu CNN tri nemenované zdroje.

- Zavedené 25-percentné clá na všetky tovary a služby z EÚ do Spojených štátov budú mať negatívny vplyv na ekonomický rast aj ceny výrobkov.

- Transakčná daň je likvidačná pre všetky slovenské firmy, no najmä pre tie malé. Opoziční poslanci z Progresívneho Slovenska (PS) vyzvali vládu, aby ju zrušila, keďže podľa nich nemá žiadny hospodársky ani sociálny zmysel.

- Pracovný čas členov posádky vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (HEMS) sa bude počítať vo vzťahu k počtu zásahov a nie k počtu letov.

- Ministerstvo dopravy (MD) SR získa možnosť obmedziť či zakázať vykonávanie civilných letov v určenej časti vzdušného priestoru SR aj z dôvodu zabránenia šírenia nákazlivých chorôb zvierat.

- Clá na európske tovary a automobily, ktoré v stredu oznámil americký prezident Donald Trump, silne rezonujú medzi poslancami Európskeho parlamentu (EP).

- Ministerstvo hospodárstva (MH) SR bude mať na požiadanie prístup k sociálno-ekonomickým údajom obyvateľov, na základe ktorých posúdi potrebu kompenzácií nákladov na energie.

- Fínsky prezident Alexander Stubb chce, aby vedúcu úlohu pri potenciálnych rokovaniach s Ruskom o Ukrajine v rámci európskeho úsilia o podporu Kyjeva prevzalo Francúzsko alebo Británia.