Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 24. október 2026Meniny má Kvetoslava
< sekcia Zahraničie

V Paríži zatvorili múzeá pre protesty, nasadili tisíce policajtov

Policajné kamióny sú zaparkované pred Víťazným oblúkom pred demonštráciou proti rastúcim životným nákladom v Paríži, v sobotu 24. októbra 2026. Foto: TASR/AP

Zatiaľ čo v mestách ako Lyon, Nice a Montpellier miestne úrady zhromaždenia zakázali – čo vyvolalo ostrú kritiku odborov – v Lyone polícia nasadila slzotvorný plyn.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Paríž 24. októbra (TASR) - Francúzsko cez víkend zasiahla ďalšia masívna vlna protestov proti vysokým životným nákladom a slabému financovaniu školstva, ktoré sprevádzali rozsiahle nepokoje, vandalizmus a rabovanie. V reakcii na násilnosti z predchádzajúceho týždňa, kedy bolo poškodených alebo vyrabovaných približne 3000 obchodov, nasadil minister vnútra Laurent Nuñez po celej krajine až 70.000 policajtov vrátane vrtuľníkov a obrnených vozidiel. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Kvôli obavám z výtržností zostali v Paríži zatvorené popredné múzeá ako Louvre či Musée d’Orsay a prestížny veľtrh súčasného umenia Art Basel predčasne zrušil svoj víkendový program. Parížski obchodníci preventívne zaisťovali svoje prevádzky a polícia na poslednú chvíľu presunula trasu parížskeho pochodu na juhovýchodný okraj mesta, aby chránila centrum.

Zatiaľ čo v mestách ako Lyon, Nice a Montpellier miestne úrady zhromaždenia zakázali – čo vyvolalo ostrú kritiku odborov – v Lyone polícia nasadila slzotvorný plyn. Vlnu nevôle vyvolal aj útok radikálov v meste Limoges, kde požiar takmer zničil historickú radnicu z 19. storočia, pričom vyšetrovatelia prípad posudzujú ako pokus o vraždu verejného činiteľa.

Protesty, ktoré pôvodne prepukli minulý mesiac na strednej škole juhovýchodne od Paríža pre nedostatok personálu, sa rýchlo rozšírili po celej krajine a prerástli do celospoločenského odporu voči rastúcim životným nákladom a sociálnej nerovnosti.

Prezident Emmanuel Macron, ktorý čelí kríze v závere svojho mandátu pri historicky najnižšej popularite, označil násilnosti za prácu krajne ľavicových radikálov a kriminálnikov, pričom nariadil tvrdé zásahy na ochranu verejných budov. Napätie v krajine eskaluje len niekoľko mesiacov pred prezidentskými voľbami, čo využívajú opoziční lídri vrátane krajne pravicovej političky Marine Le Penovej, ktorej víkendový zjazd v Orléans sprevádzali masívne protidemonštrácie.