FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Ide o prvý prípad, keď peruánsky súdny systém odsúdil predstaviteľov štátu za sexuálne mučenie motivované predsudkami voči LGBTI osobe.
Autor TASR
Lima 16. decembra (TASR) - Súd v Peru v pondelok odsúdil troch policajtov na 17 rokov väzenia za fyzické a sexuálne napadnutie transrodovej ženy, ku ktorému došlo ešte v roku 2008 na policajnej stanici v meste La Libertad na severozápade Peru. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá pripomenula, že tejto kauze sa svojho času venovali mnohé zahraničné médiá.
Ide o prvý prípad, keď peruánsky súdny systém odsúdil predstaviteľov štátu za sexuálne mučenie motivované predsudkami voči LGBTI osobe. Rozhodnutie v tejto kauze je súčasne v súlade s opatreniami požadovanými Medziamerickým súdom pre ľudské práva (Corte IDH). Na výzvu IACHR v roku 2022 v Peru usporiadali verejný akt, na ktorom štátne orgány uznali svoju zodpovednosť a ospravedlnili sa poškodenej Azul Rojas a jej rodine za spôsobenú ujmu.
K trestnému činu došlo 25. februára 2008, keď príslušníci polície zadržali Azul Rojas pod zámienkou jej identifikácie. Po prevoze na policajnú stanicu ju s použitím násilia vyzliekli, podrobili fyzickému a psychickému násiliu a znásilnili ju gumeným obuškom. Násilie bolo sprevádzané opakovanými homofóbnymi urážkami a ponižovaním.
Azul Rojas následne podala trestné oznámenie, ale súdne orgány i prokuratúra ho zamietli. Za podpory organizácií bojujúcich za práva LGBTI ľudí sa preto obrátila na Medziamerickú komisiu pre ľudské práva (CIDH) a neskôr aj Medziamerický súd pre ľudské práva (Corte IDH), ktoré uznali závažnosť prípadu, označili zadržanie Azul Rojas za svojvoľné a motivované diskrimináciou a vyhlásili, že tieto činy predstavujú sexuálne mučenie.
Medziamerický súd pre ľudské práva označil peruánsky štát za priamo zodpovedný za nezabezpečenie spravodlivosti a podpory obeti a zdôraznil, že sexuálna orientácia a rodová identita nesmú byť dôvodom žiadneho druhu násilia.
Peruánske úrady začali konať až po rozhodnutí medzinárodných inštitúcií. Na súde bolo preukázané, že obžalovaní sa dopustili sledu zneužívaní, ktoré začali svojvoľným zadržaním a vyvrcholili sexuálnym napadnutím. Podľa súdu šlo zo strany obžalovaných o formu trestu a ponižovanie s cieľom psychicky zlomiť obeť kvôli jej sexuálnej orientácii. Obžaloba požadovala pre príslušníkov polície trest 20 rokov a šesť mesiacov odňatia slobody.
Ide o prvý prípad, keď peruánsky súdny systém odsúdil predstaviteľov štátu za sexuálne mučenie motivované predsudkami voči LGBTI osobe. Rozhodnutie v tejto kauze je súčasne v súlade s opatreniami požadovanými Medziamerickým súdom pre ľudské práva (Corte IDH). Na výzvu IACHR v roku 2022 v Peru usporiadali verejný akt, na ktorom štátne orgány uznali svoju zodpovednosť a ospravedlnili sa poškodenej Azul Rojas a jej rodine za spôsobenú ujmu.
K trestnému činu došlo 25. februára 2008, keď príslušníci polície zadržali Azul Rojas pod zámienkou jej identifikácie. Po prevoze na policajnú stanicu ju s použitím násilia vyzliekli, podrobili fyzickému a psychickému násiliu a znásilnili ju gumeným obuškom. Násilie bolo sprevádzané opakovanými homofóbnymi urážkami a ponižovaním.
Azul Rojas následne podala trestné oznámenie, ale súdne orgány i prokuratúra ho zamietli. Za podpory organizácií bojujúcich za práva LGBTI ľudí sa preto obrátila na Medziamerickú komisiu pre ľudské práva (CIDH) a neskôr aj Medziamerický súd pre ľudské práva (Corte IDH), ktoré uznali závažnosť prípadu, označili zadržanie Azul Rojas za svojvoľné a motivované diskrimináciou a vyhlásili, že tieto činy predstavujú sexuálne mučenie.
Medziamerický súd pre ľudské práva označil peruánsky štát za priamo zodpovedný za nezabezpečenie spravodlivosti a podpory obeti a zdôraznil, že sexuálna orientácia a rodová identita nesmú byť dôvodom žiadneho druhu násilia.
Peruánske úrady začali konať až po rozhodnutí medzinárodných inštitúcií. Na súde bolo preukázané, že obžalovaní sa dopustili sledu zneužívaní, ktoré začali svojvoľným zadržaním a vyvrcholili sexuálnym napadnutím. Podľa súdu šlo zo strany obžalovaných o formu trestu a ponižovanie s cieľom psychicky zlomiť obeť kvôli jej sexuálnej orientácii. Obžaloba požadovala pre príslušníkov polície trest 20 rokov a šesť mesiacov odňatia slobody.
