Varšava 16. januára 2026 (TASR) - Počet prípadov legálneho umelého prerušenia tehotenstva v Poľsku opäť rastie a približuje sa k úrovni spred októbra 2020, keď Ústavný súd zrušil tzv. embryopatologickú indikáciu. Najčastejším dôvodom zákrokov sa po tejto zmene stalo ohrozenie duševného zdravia. Ukazujú to dáta z vládnej správy, informuje varšavský spravodajca TASR podľa denníka Rzeczpospolita.

V roku 2024 podľa vládnej správy vykonali poľské nemocnice 885 legálnych interrupcií, čo je približne dvojnásobok oproti roku 2023, keď ich bolo 425.

Údaje Národného fondu zdravia zároveň ukazujú, že od januára do konca septembra 2025 zdravotnícke zariadenia nahlásili 627 prípadov ukončenia tehotenstva.

Pred rozhodnutím Ústavného súdu v októbri 2020 sa podľa štatistík 95 až 98 percent legálnych interrupcií vykonávalo z dôvodu vážneho poškodenia plodu alebo nevyliečiteľného ochorenia. Prípady, keď sa zákrok odôvodňoval ohrozením zdravia či života matky, tvorili len veľmi malú časť. Po zrušení legálnosti tohto dôvodu počet interrupcií prudko klesol: v roku 2021 ich bolo 107 a v roku 2022 len 160.

V posledných rokoch sa však štruktúra dôvodov výrazne zmenila a prevažujú psychiatrické indikácie. Pred rokom 2020 bolo odvolávanie sa na to, že tehotenstvo predstavovalo ohrozenie zdravia alebo života tehotnej ženy zriedkavosťou. V súčasnosti sa to zmenilo, uvádza Rzeczpospolita.

Ministerstvo zdravotníctva vo svojich usmerneniach z roku 2024 uvádza, že ohrozenie zdravia ženy môže mať aj psychickú povahu a že jeho dôvodnosť posudzuje lekár, pričom zákon neustanovuje povinnosť druhého posudku. Tento výklad zákona sa stal hlavnou oporou pre vykonávanie legálnych interrupcií.

Kritici tvrdia, že interrupcia nie je terapeutickým zákrokom pri psychických poruchách a ochrana duševného zdravia sa stáva zámienkou nahrádzajúcou zrušenú embryopatologickú indikáciu, čo vedie k návratu k pôvodným počtom zákrokov, hoci zákonný rámec sa nezmenil.

Vláda Donalda Tuska sa v roku 2024 pokúsila presadiť zákon o dekriminalizácii potratov na žiadosť do 12. týždňa, čo Sejm odmietol, keďže proti zákonu sa postavila väčšina poslancov koaličnej Poľskej ľudovej strany a niekoľko poslancov Tuskovej Občianskej platformy a strany Poľsko 2050.



(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)