Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Odliatky, ktoré odborníci nazývajú „odtlačky bolesti“, dramaticky zachytávajú polohu, v akej sa každý z obyvateľov nachádzal v okamihu smrti v roku 79 nášho letopočtu.
Autor TASR
Neapol 17. marca (TASR) - Viac ako 20 sadrových odliatkov obetí, ktoré zahynuli pri katastrofálnej erupcii sopky v Pompejach, prvýkrát vystavili v rámci stálej expozície. Informuje správa tlačovej agentúry AP.
Odliatky, ktoré odborníci nazývajú „odtlačky bolesti“, dramaticky zachytávajú polohu, v akej sa každý z obyvateľov nachádzal v okamihu smrti v roku 79 nášho letopočtu. Reprodukcie vznikli naliatím tekutej sadry do dutín, ktoré po rozložených telách zostali v stvrdnutom popole.
„Kurátori chceli vrátiť dôstojnosť týmto ľuďom - ženám, deťom, mužom -, ktorí zahynuli počas erupcie, a zároveň to urobiť zrozumiteľným,“ povedal Gabriel Zuchtriegel, riaditeľ Archeologického parku v Pompejach, a dodal, že chce, aby ľudia „pochopili, čo sa v Pompejach skutočne stalo“.
Technika vytvárania sadrových odliatkov, ktorú v roku 1863 vynašiel Giuseppe Fiorelli, verne zachováva polohu, výraz bolesti a detaily odevu obetí, prinášajúc tak jedinečné svedectvo. Techniku stále používa tím vedcov, ktorí vykonávajú výskum v Archeologickom parku v Pompejach.
Pompeje sú jediné známe miesto, kde je možné získať tento druh dôkazov, vďaka čomu môžu návštevníci vidieť reprodukcie predmetov, ktoré boli zničené, ako aj podobu ľudí, ktorí v tom čase žili a zomreli.
Výbuch sopky Vezuv si vyžiadal približne 2000 mŕtvych v samotnom meste, pričom celkový počet obetí v regióne dosiahol až 16.000. Pompeje pokryl popol, ktorý pod vplyvom pyroklastických prúdov stuhol.
Počas vykopávok boli objavené pozostatky viac ako 1000 obetí erupcie, ktoré uviazli vo svojich domoch alebo úkrytoch. Zavalil ich dážď pemzových kamienkov a vulkanických hornín alebo zahynuli v dôsledku zrútenia striech či stien pod váhou vulkanického materiálu, ktorý dosiahol výšku približne tri metre.
Celkovo 22 odliatkov bolo vybraných spomedzi najlepšie zachovaných pozostatkov. Obete sa našli po celom meste, od vnútorných častí až po brány a cesty vedúce z mesta, kam obyvatelia utekali v snahe dostať sa do bezpečia.
„Majú na návštevníkov silný emocionálny vplyv a môžu byť veľmi dojímavé,“ uviedla Silvia Martina Bertesagová, archeologička pôsobiaca v Archeologickom parku v Pompejach. „Vďaka analýzam, ktoré dnes vieme vykonávať pomocou čoraz pokročilejších techník, dokážeme zistiť nielen ich vek a pohlavie, ale aj to, či trpeli určitými chorobami, alebo akú mali stravu,“ dodala.
Výstava je inštalovaná v portikách telocvične Palestra Grande, ktorá sa nachádza oproti amfiteátru. Okrem priestoru venovaného ľudským pozostatkom sa tu nachádzajú aj nálezy rastlín a potravín, ktoré boli po stáročia pochované pod niekoľkometrovou vrstvou popola a lávy.
Odliatky, ktoré odborníci nazývajú „odtlačky bolesti“, dramaticky zachytávajú polohu, v akej sa každý z obyvateľov nachádzal v okamihu smrti v roku 79 nášho letopočtu. Reprodukcie vznikli naliatím tekutej sadry do dutín, ktoré po rozložených telách zostali v stvrdnutom popole.
„Kurátori chceli vrátiť dôstojnosť týmto ľuďom - ženám, deťom, mužom -, ktorí zahynuli počas erupcie, a zároveň to urobiť zrozumiteľným,“ povedal Gabriel Zuchtriegel, riaditeľ Archeologického parku v Pompejach, a dodal, že chce, aby ľudia „pochopili, čo sa v Pompejach skutočne stalo“.
Technika vytvárania sadrových odliatkov, ktorú v roku 1863 vynašiel Giuseppe Fiorelli, verne zachováva polohu, výraz bolesti a detaily odevu obetí, prinášajúc tak jedinečné svedectvo. Techniku stále používa tím vedcov, ktorí vykonávajú výskum v Archeologickom parku v Pompejach.
Pompeje sú jediné známe miesto, kde je možné získať tento druh dôkazov, vďaka čomu môžu návštevníci vidieť reprodukcie predmetov, ktoré boli zničené, ako aj podobu ľudí, ktorí v tom čase žili a zomreli.
Výbuch sopky Vezuv si vyžiadal približne 2000 mŕtvych v samotnom meste, pričom celkový počet obetí v regióne dosiahol až 16.000. Pompeje pokryl popol, ktorý pod vplyvom pyroklastických prúdov stuhol.
Počas vykopávok boli objavené pozostatky viac ako 1000 obetí erupcie, ktoré uviazli vo svojich domoch alebo úkrytoch. Zavalil ich dážď pemzových kamienkov a vulkanických hornín alebo zahynuli v dôsledku zrútenia striech či stien pod váhou vulkanického materiálu, ktorý dosiahol výšku približne tri metre.
Celkovo 22 odliatkov bolo vybraných spomedzi najlepšie zachovaných pozostatkov. Obete sa našli po celom meste, od vnútorných častí až po brány a cesty vedúce z mesta, kam obyvatelia utekali v snahe dostať sa do bezpečia.
„Majú na návštevníkov silný emocionálny vplyv a môžu byť veľmi dojímavé,“ uviedla Silvia Martina Bertesagová, archeologička pôsobiaca v Archeologickom parku v Pompejach. „Vďaka analýzam, ktoré dnes vieme vykonávať pomocou čoraz pokročilejších techník, dokážeme zistiť nielen ich vek a pohlavie, ale aj to, či trpeli určitými chorobami, alebo akú mali stravu,“ dodala.
Výstava je inštalovaná v portikách telocvične Palestra Grande, ktorá sa nachádza oproti amfiteátru. Okrem priestoru venovaného ľudským pozostatkom sa tu nachádzajú aj nálezy rastlín a potravín, ktoré boli po stáročia pochované pod niekoľkometrovou vrstvou popola a lávy.
