Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Známka One-Cent Magenta bola vydaná v roku 1856, keď v Britskej Guyane čakali na dodávku známok z Londýna.
Autor TASR
Praha 1. septembra (TASR) - Po takmer polstoročí sa do Česka vrátila najdrahšia známka sveta. Je vystavená v pražskom Obecnom dome. One-Cent Magenta, známa aj ako Britská Guyana, je súčasťou výstavy s názvom Poklady svetovej filatelie III v zmienenej inštitúcii, informuje Český rozhlas.
Známka One-Cent Magenta bola vydaná v roku 1856, keď v Britskej Guyane čakali na dodávku známok z Londýna. V tejto britskej kolónii tak museli siahnuť po provizórnom riešení - ak nechceli riskovať narušenie poštových služieb.
„Vytlačili si jedno- a štvorcentové známky,“ udávajú vtedajšie noviny. „Jednocentové sa nezachovali, vytlačili ich len pár. Boli nalepené na novinách a vyhodili sa. Našla sa len jediná,“ uviedol predseda Prestige Philately Club Prague Tomáš Mádl.
Tento neskorší - vzácny zberateľský kúsok - bol zakúpený najneskôr 4. apríla 1856, teda v deň, ktorý je zaznamenaný poštovou pečiatkou. Nepodarilo sa však s istotou zistiť, kto známku použil a kde potom táto ofrankovaná obálka ležala „v tropickom teple a vlhku Britskej Guyany“.
Zhruba o dve dekády neskôr ju v písomnostiach svojho strýka, ktorý sa odsťahoval na Barbados, objavil 12-ročný školák. Chlapec žil v Britskej Guyane a zaujímal sa o zbieranie známok. Začiatočník vo filatelistike sa rozhodol tento neočakávaný úlovok predať, aby mal peniaze na známky z novších a krajších emisií.
Na prvý pohľad známka vyzerá ako kúsok starého papiera, na ktorý sa vylial ríbezľový džús - opísal túto svetovú filatelistickú raritu denník The Guardian. Provizórne známky sa totiž často vyznačujú primitívnou kvalitou tlače z lokálnej tlačiarne.
One-Cent Magenta má osemuholníkový tvar; vďaka skoseným rohom má osem strán - a odtieň magenty - farby medzi ružovou a fialovou. One-Cent Magenta ďalej viackrát menila majiteľov, až ju napokon získal investor Philippe de Ferrari.
Parížsky rodák a krstný syn posledného francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa svoje obrovské zdedené imanie investoval do vybudovania najväčšej zbierky poštových známok v histórii.
V závete ju odkázal „s hrdosťou a radosťou nemeckému národu“, lenže keď v roku 1917 zomrel, francúzska vláda filatelistickú kolekciu zhabala a neskôr ju ako vojnovú reparáciu rozpredala.
Raritu z Britskej Guyany získal britsko-americký priemyselník Arthur Hind. Zaplatil za ňu 32.500 dolárov, čím padol svetový aukčný rekord za poštovú známku. Priemerný ročný plat v USA vtedy predstavoval približne 1300 dolárov.
Známka One-Cent Magenta bola vydaná v roku 1856, keď v Britskej Guyane čakali na dodávku známok z Londýna. V tejto britskej kolónii tak museli siahnuť po provizórnom riešení - ak nechceli riskovať narušenie poštových služieb.
„Vytlačili si jedno- a štvorcentové známky,“ udávajú vtedajšie noviny. „Jednocentové sa nezachovali, vytlačili ich len pár. Boli nalepené na novinách a vyhodili sa. Našla sa len jediná,“ uviedol predseda Prestige Philately Club Prague Tomáš Mádl.
Tento neskorší - vzácny zberateľský kúsok - bol zakúpený najneskôr 4. apríla 1856, teda v deň, ktorý je zaznamenaný poštovou pečiatkou. Nepodarilo sa však s istotou zistiť, kto známku použil a kde potom táto ofrankovaná obálka ležala „v tropickom teple a vlhku Britskej Guyany“.
Zhruba o dve dekády neskôr ju v písomnostiach svojho strýka, ktorý sa odsťahoval na Barbados, objavil 12-ročný školák. Chlapec žil v Britskej Guyane a zaujímal sa o zbieranie známok. Začiatočník vo filatelistike sa rozhodol tento neočakávaný úlovok predať, aby mal peniaze na známky z novších a krajších emisií.
Na prvý pohľad známka vyzerá ako kúsok starého papiera, na ktorý sa vylial ríbezľový džús - opísal túto svetovú filatelistickú raritu denník The Guardian. Provizórne známky sa totiž často vyznačujú primitívnou kvalitou tlače z lokálnej tlačiarne.
One-Cent Magenta má osemuholníkový tvar; vďaka skoseným rohom má osem strán - a odtieň magenty - farby medzi ružovou a fialovou. One-Cent Magenta ďalej viackrát menila majiteľov, až ju napokon získal investor Philippe de Ferrari.
Parížsky rodák a krstný syn posledného francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa svoje obrovské zdedené imanie investoval do vybudovania najväčšej zbierky poštových známok v histórii.
V závete ju odkázal „s hrdosťou a radosťou nemeckému národu“, lenže keď v roku 1917 zomrel, francúzska vláda filatelistickú kolekciu zhabala a neskôr ju ako vojnovú reparáciu rozpredala.
Raritu z Britskej Guyany získal britsko-americký priemyselník Arthur Hind. Zaplatil za ňu 32.500 dolárov, čím padol svetový aukčný rekord za poštovú známku. Priemerný ročný plat v USA vtedy predstavoval približne 1300 dolárov.
