Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 10. apríl 2025Meniny má Igor
< sekcia Zahraničie

V predčasných voľbách vo Francúzsku zvíťazila ľavicová aliancia

Na snímke pracovník volebnej komisie vysypáva schránku s volebnými lístkami v 2. kole predčasných parlamentných volieb 7. júla 2024 vo francúzskom Schiltgheime. Foto: TASR/AP

Predstavitelia Nového ľudového frontu v nedeľu po zverejnení prognóz žiadali možnosť zostaviť novú vládu. Zatiaľ sa však nedohodli, koho by chceli za jej predsedu, priblížila AP.

Paríž 8. júla (TASR) - Ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách vo Francúzsku pred centristickou koalíciou prezidenta Emmanuela Macrona a krajne pravicovou stranou Národné združenie (RN). Žiadna skupina však v parlamente nezískala absolútnu väčšinu. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov druhého kola hlasovania, informuje TASR na základe agentúry AP a denníka Le Monde.

Nový ľudový front podľa týchto výsledkov obsadí v 577-člennej dolnej komore parlamentu, Národnom zhromaždení, 182 kresiel. Macronova koalícia Spolu (ENS) bude mať 168 kresiel a Národné združenie, ktoré po prvom kole viedlo, 143 mandátov.

Takéto rozloženie síl podľa agentúry AFP znamená pre Francúzsko obdobie novej politickej neistoty. Na absolútnu väčšinu je potrebných 289 kresiel a cesta k nej je tri týždne pred olympiádou v Paríži nejasná.

Pre RN sú výsledky sklamaním po tom, ako pred týždňom v prvom kole volieb skončilo s výrazným náskokom na prvom mieste. Na druhej strane bude mať táto strana v parlamente svoje dosiaľ najväčšie zastúpenie.

Macronovi centristi prišli o desiatky poslancov, viedli si však lepšie, než sa očakávalo. Samotný prezident, ktorý vyhlásil predčasné voľby po neúspechu ENS s eurovoľbách, sa k výsledkom zatiaľ verejne nevyjadril. Jeho kancelária však odkázala, že prezident pred akýmkoľvek ďalším rozhodnutím počká na definitívne zloženie Národného zhromaždenia. To prvýkrát zasadne 18. júla.

Premiér Gabriel Attal už oznámil, že v pondelok ponúkne hlave štátu rezignáciu. Dodal však, že ak ju prezident odmietne, je pripravený zostať vo funkcii, pokiaľ to bude potrebné, najmä s odkazom na blížiace sa olympijské hry.

Predstavitelia Nového ľudového frontu v nedeľu po zverejnení prognóz žiadali možnosť zostaviť novú vládu. Zatiaľ sa však nedohodli, koho by chceli za jej predsedu, priblížila AP. Široká aliancia NFP vznikla len minulý mesiac po vypísaní predčasných volieb a spája názorovo rozdelených socialistov, zelených, komunistov či krajne pravicovú stranu Nepoddajné Francúzsko (LFI).

Podľa jedného zo scenárov by sa ľavica mohla pokúsiť získať podporu centristických síl – buď by vznikla menšinová vláda, alebo veľká koalícia. V takomto prípade by bol Macron zrejme nútený vymenovať premiéra z radov ľavice, napísala agentúra DPA.

Ak sa ani jednému táboru nepodarí zostaviť vládu, súčasný kabinet by mohol zostať dočasne vo funkcii alebo by Macron mohol vymenovať úradnícku vládu.

Ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách vo Francúzsku pred centristickou koalíciou prezidenta Emmanuela Macrona a krajne pravicovou stranou Národné združenie (RN). Žiadna skupina však v parlamente nezískala absolútnu väčšinu. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov druhého kola hlasovania.

Ľavicový blok Nový ľudový front vznikol pred predčasnými voľbami vo Francúzsku


Výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP) zasiahli najvýraznejšie do politického diania vo Francúzsku. Po takmer troch desaťročiach sa v krajine totiž uskutočnili predčasné parlamentné voľby. Predtým sa naposledy konali v roku 1997.

Predseda francúzskej Socialistickej strany Olivier Faure (uprostred), ktorá je súčasťou ľavicového bloku Nový ľudový front (NFP), reaguje v Paríži na tzv. exit polly zverejnené bezprostredne po skončení druhého kola predčasných parlamentných volieb vo Francúzsku v nedeľu 7. júla 2024.
Foto: TASR/AP


Francúzsky prezident Emmanuel Macron 9. júna 2024, keď boli známe len predbežné výsledky francúzskych eurovolieb, vyhlásil, že rozpúšťa Národné zhromaždenie (dolnú komoru parlamentu), a zároveň oznámil termín predčasných parlamentných volieb – prvé kolo na 30. júna a druhé na 7. júla. Reagoval tým na zdrvujúcu porážku svojej centristickej strany, ktorú v eurovoľbách porazilo krajne pravicové Národné združenie (RN).

Krátko po Macronovom vyhlásení vznikol približne v polovici júna ľavicový blok Nový ľudový front (NFP). Ten sa sformoval ako hlavná sila v predčasných voľbách proti Národnému združeniu.

Zástupcovia ľavicových strán vo Francúzsku sa dohodli aj na spoločnom volebnom programe a na kandidátoch v predčasných parlamentných voľbách v 577 volebných obvodoch. Nový ľudový front vytvorili Socialistická strana (PS), Francúzska komunistická strana (PCF), Európa Ekológia – Zelení (EELV) a krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko (LFI). Vznik Nového ľudového frontu ocenil aj bývalý francúzsky prezident a niekdajší predseda PS Francois Hollande.

Program Nového ľudového frontu zahŕňa napríklad pakt o kúpnej sile, indexáciu platov a dôchodkov v závislosti od inflácie, zrušenie webového portálu Parcoursup, ktorý mal slúžiť pre absolventov stredných škôl i pre začínajúcich vysokoškolákov na výber vysokoškolských odborov. V programe je aj zavedenie "študentského príjmu".

V prvom kole predčasných volieb, ktoré sa konalo 30. júna, obsadil Nový ľudový front druhé miesto so ziskom takmer 28 percent. Prvé kolo volieb vyhralo Národné združenie so ziskom 33,13 percenta. Tretí skončil centristický blok prezidenta Macrona Spolu (ENS), ktorý podporilo 20,4 percenta voličov.

Prvé kolo volieb sprevádzala takmer rekordná účasť – svoje právo totiž využilo 66,71 percent voličov. Išlo o najvyššiu účasť od prvého kola parlamentných volieb v roku 1978, s výnimkou volieb v roku 1986.

Francúzska strana Národné združenie vznikla v roku 1972, vtedy sa volala inak


Ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách vo Francúzsku pred centristickou koalíciou prezidenta Emmanuela Macrona a krajne pravicovou stranou Národné združenie (RN). Žiadna skupina však v parlamente nezískala absolútnu väčšinu. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov druhého kola hlasovania.

Líderka francúzskeho krajne pravicového Národného združenia (RN) Marine Le Penová odpovedá na otázky televíznej stanice v Paríži po skončení druhého kola predčasných parlamentných volieb vo Francúzsku v nedeľu 7. júla 2024.
Foto: TASR/AP


Tohtoročné výsledky volieb do Európskeho parlamentu sa prejavili najvýraznejšie vo Francúzsku. Po takmer troch desaťročiach sa v krajine uskutočnili predčasné parlamentné voľby, ktoré sa naposledy konali v roku 1997. Francúzsky prezident Emmanuel Macron 9. júna 2024, keď boli známe len predbežné výsledky francúzskych eurovolieb, vyhlásil, že rozpúšťa Národné zhromaždenie (dolnú komoru parlamentu) a zároveň oznámil termín predčasných parlamentných volieb – prvé kolo na 30. júna a druhé na 7. júla.

Macron tým reagoval na zdrvujúcu porážku svojej centristickej strany, ktorú v eurovoľbách porazilo krajne pravicové Národné združenie (RN).

Ide o nacionalistickú a populistickú stranu, do roku 2018 bola známa ako Národný front (FN). Strana vznikla v roku 1972, keď ju založil Jean-Marie Le Pen. Viedol ju až do roku 2011, keď ho vo vedúcej funkcii nahradila jeho dcéra Marine Le Penová.

Le Pen sa zúčastnil na prezidentských voľbách v rokoch 1974, 1988, 1995, 2002 a 2007. Do druhého kola volieb sa dostal v roku 2002, keď ho porazil Jacques Chirac.

V prezidentských voľbách v roku 1995 navrhoval Jean-Marie Le Pen vrátiť tri milióny Neeurópanov z Francúzska "humánnymi a dôstojnými prostriedkami" naspäť do krajín, odkiaľ prišli. V populačnej otázke je RN proti potratom.

Medzi hlavné body straníckej agendy patrí boj proti prílevu imigrantov, najmä zo severnej a západnej Afriky a Blízkeho východu do Francúzska, uvoľnenie klimatických pravidiel Európskej únie a reforma štátu. V minulosti strana taktiež podporovala odchod Francúzska z Európskej únie, no tento názor už zmenila.

Le Penová sa stala v roku 2022 šéfkou poslaneckého klubu strany Národné združenie. Ešte pred prezidentskými voľbami v tom istom roku sa vzdala predsedníckeho postu v RN, jej nástupcom sa stal Jordan Bardella. Následne kandidovala za prezidentku, skončila však na druhom mieste – v druhom kole hlasovania ju porazil úradujúci prezident Emmanuel Macron. V prípade Bardellu ide o prvého lídra strany RN od jej vzniku, ktorý nenesie meno Le Pen.

Vo voľbách do 577-člennej dolnej komory francúzskeho parlamentu v roku 2022 dosiahlo RN svoj historický úspech, skončilo na treťom mieste a zaistilo si 89 poslaneckých kresiel. Výrazne si tak polepšilo oproti predošlým ôsmim mandátom a stalo sa najsilnejším opozičným subjektom v parlamente. Už vtedy sa Le Penová snažila o umiernenejšiu politiku strany. Premenovala ju na Národné združenie v snahe dištancovať sa od predošlej povesti xenofóbneho a rasistického politického subjektu.

Štvrtok bude opäť prevažne oblačný

Teploty 6 až 11 stupňov C.

- Americký rezort diplomacie v stredu schválil predaj asi 200 kusov rakiet vzduch-vzduch AIM-120C a asi 200 kusov rakiet AIM120D a dodatočného vybavenia pre Austráliu v hodnote 1,04 miliardy dolárov.

- Americký prezident Donald Trump v stredu pripustil, že vojenský zásah proti Iránu je možný v prípade, že sa Teherán nevzdá svojho jadrového programu.

- Futbalisti Barcelony majú nakročené do prvého semifinále Ligy majstrov od roku 2019. V úvodnom štvrťfinálovom zápase zdolali vlaňajšieho finalistu Borussiu Dortmund jasne 4:0, dvoma gólmi sa o to zaslúžil poľský útočník Robert Lewandowski.

- Britský kráľ Karol III. a jeho manželka kráľovná Kamila v stredu nečakane vo Vatikáne navštívili pápeža Františka.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že sily Kyjeva spustili ofenzívu v ruskej Belgorodskej oblasti.

- Hokejistov HK Nitra delí od postupu do finále Tipos extraligy už len jeden krok. Obhajcovia titulu triumfovali v stredajšom semifinálovom dueli na ľade Žiliny 6:2 a v sérii hranej na štyri víťazné zápasy zvýšili svoje vedenie na 3:1.

- Rada predsedov Valného zhromaždenia (VZ) OSN (UNCPGA) v stredu na záver oficiálnej časti dvojdňového zasadnutia v hlavnom meste SR prijala tzv. Bratislavskú deklaráciu, ktorá okrem iného reaguje na prebiehajúce konflikty na Ukrajine, v Pásme Gazy aj v Sudáne.

- Slovenský zápasník Tajmuraz Salkazanov získal na ME v Šamoríne bronzovú medailu vo voľnom štýle v kategórii do 74 kg.

- Európska únia (EÚ) potrebuje podľa predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) úprimnú diskusiu o demokracii aj o tom, čo sa deje na Slovensku a v Srbsku.

- Osoba, ktorá dostala pokutu za porušenie protipandemických opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo musela uhradiť stravu v štátnych karanténnych zariadeniach, sa bude môcť domáhať odškodnenia.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona, ktorý má do Ústavy SR zakotviť dve pohlavia - muža a ženu.

- Nový zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku podpísal prezident SR Peter Pellegrini.

- Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) sa v stredu stretol v historickej budove Úradu vlády (ÚV) SR s indickou prezidentkou Draupadí Murmúovou.

- Hospodárske subjekty čakajú z dôvodu implementácie euronariadenia o znižovaní odlesňovania nové povinnosti. Prezident SR Peter Pellegrini podpísal nový zákon, ktorým sa vykonávajú opatrenia Európskej únie (EÚ) na zmiernenie globálneho odlesňovania.

- Ministerstvo dopravy (MD) SR získa možnosť obmedziť či zakázať vykonávanie civilných letov v určenej časti vzdušného priestoru SR aj z dôvodu zabránenia šírenia nákazlivých chorôb zvierat.

- Pozostalí po policajtoch a vojakoch budú k vyplácanému úmrtnému dostávať aj príplatok. Pôjde o jednorazovú sociálnu dávku vo výške 50.000 eur.

- Japonský premiér Šigeru Išiba v stredu súhlasil s prehĺbením spolupráce svojej krajiny s NATO v oblasti obrany.

- V štátnej spoločnosti Letecké opravovne Trenčín (LOTN) budú opravovať lietadlá F-16. Dohodu o založení spoločnej organizácie na opravu a údržbu lietadiel F-16 podpísali v stredu.

- Koalícia bude jednotná pri podpore vládneho návrhu novely Ústavy SR. Vyplýva to z vyjadrenia lídra SNS a podpredsedu Národnej rady (NR) SR Andreja Danka.

- V stredu zverejnil svoju správu vyšetrovací výbor francúzskeho parlamentu pre násilie vo filmovom, audiovizuálnom, divadelnom, módnom a reklamnom priemysle.