Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 9. apríl 2025Meniny má Milena
< sekcia Zahraničie

V roku 2009 vyhlásili 5. november za Medzinárodný deň rómskeho jazyka

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk

Začiatok odhaľovania indického pôvodu rómskeho jazyka sa viaže k 18. storočiu, keď István Vályi, ktorý pochádzal z okolia dnešného Komárna, odišiel do Holandska študovať teológiu.

Záhreb/Bratislava 4. novembra (TASR) - Rómčina je indoárijský jazyk, ktorý patrí do indoeurópskej jazykovej vetvy. Hovoria ňou Rómovia najmä v Európe, ale aj v Ázii. Pred 15 rokmi, v roku 2009 na konferencii o rómskom jazyku v Záhrebe vyhlásili lingvisti, pedagógovia a lídri rómskych organizácií z 15 európskych krajín 5. november za Medzinárodný deň rómskeho jazyka.

Začiatok odhaľovania indického pôvodu rómskeho jazyka sa viaže k 18. storočiu, keď István Vályi, ktorý pochádzal z okolia dnešného Komárna, odišiel do Holandska študovať teológiu. Tam sa zoznámil so študentami z Indie a z rozhovorov s nimi zistil, že jazyk, ktorý od nich počul bol podobný jazyku Rómov z jeho rodného kraja.

Oficiálne bola rómčina zaradená do skupiny indoeurópskych jazykov v roku 1782 a zaslúžil sa o to nemecký lingvista Johann Christian Rüdiger. K významným osobnostiam v tejto oblasti patril aj nemecký kultúrny historik Heinrich Grellmann, ktorý urobil systematické porovnávanie rómčiny s novoindickými jazykmi.

Dokazovanie, že rómčina patrí do rodiny indických jazykov, pokračovalo aj v 19. storočí zásluhou nemeckého lingvistu Augusta Fridricha Potta, ktorý v roku 1844 vypracoval prvú vedeckú, historickú a komparatívnu štúdiu rómčiny.

Sťahovanie Rómov z Indie či Pakistanu smerom na západ sa začalo približne v 10. storočí. Počas cesty do Európy Rómovia preberali slová z perzštiny, z arménčiny a mnoho gréckych slov. V 14. storočí, keď sa objavili už na území dnešného Srbska a Chorvátska, bol rómsky jazyk silne ovplyvnený gréčtinou.

Neskôr rómčinu silne ovplyvnili slovanské jazyky, ale aj rumunčina, maďarčina, nemčina a na juhovýchode Európy tiež turečtina. Rómčina je výrazne živá vo východnej, v juhovýchodnej a v strednej Európe. V súčasnosti žije najviac Rómov vo východnej Európe, a to na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Macedónsku a Srbsku.

Myšlienka určiť 5. november za deň rómskeho jazyka sa zrodila v roku 2008 v hlavnom meste Chorvátska v Záhrebe pri prezentácii rómsko-chorvátskeho a chorvátsko-rómskeho slovníka, ktorého autorom bol Veljko Kajtazi. Počas prezentácie predstavitelia rómskej komunity z celého sveta a reprezentanti chorvátskeho verejného života podpísali chartu, ktorá vyhlásila 5. november za Deň rómskeho jazyka v Chorvátsku.

O rok neskôr sa opäť v Záhrebe začala 3. novembra 2009 (trvala do 5. novembra) konferencia o rómskom jazyku, na ktorej účastníci, ale aj predstavitelia Medzinárodnej rómskej únie a Chorvátskeho združenia pre vzdelávanie Rómov "Kali Sara" prijali deklaráciu so žiadosťou o uznanie 5. novembra ako Medzinárodného dňa rómskeho jazyka vo všetkých krajinách, kde žijú Rómovia. Na žiadosť Chorvátska v roku 2015 uznalo aj UNESCO 5. november ako Medzinárodný deň rómskeho jazyka.

Oficiálne zrovnoprávnenie rómskeho jazyka s jazykmi ostatných národnostných menšín žijúcimi na Slovensku sa uskutočnilo 29. júna 2008. Väčšina výskumov súvisiacich s rómskym jazykom sa na Slovensku realizuje na Prešovskej univerzite a Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Rómčina sa vyučuje aj na niektorých základných a stredných školách prevažne na východnom Slovensku. Rómčina sa na Slovensku používa aj v literatúre a tiež v médiách.

Rómovia na Slovensku hovoria tromi hlavnými dialektmi - dialektom rumungro Rómov, dialektom olašských Rómov a maďarských Rómov a viacerými subdialektmi. Výraznú jazykovú prevahu majú Rómovia pôvodom z východného Slovenska, a preto sa východoslovenský dialekt stal aj základom pre gramatiku a slovník s frazeológiou a prehľadom gramatiky, ktorý bol vydaný v roku 1991. Východoslovenská rómčina tvorí aj základ pre Učebnicu slovenskej rómčiny a Kľúč k učebnici slovenskej rómčiny, ktoré vyšli v roku 1999 v rómsko-českej verzii.

VIDEO: Rada predsedov VZ OSN prijala Bratislavskú deklaráciu

Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajinu, UNCPGA privítala rokovania týkajúce sa možného prímeria medzi Moskvou a Kyjevom, ktoré sprostredkúvajú Spojené štáty.

- Futbalisti Barcelony majú nakročené do prvého semifinále Ligy majstrov od roku 2019. V úvodnom štvrťfinálovom zápase zdolali vlaňajšieho finalistu Borussiu Dortmund jasne 4:0, dvoma gólmi sa o to zaslúžil poľský útočník Robert Lewandowski.

- Britský kráľ Karol III. a jeho manželka kráľovná Kamila v stredu nečakane vo Vatikáne navštívili pápeža Františka.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že sily Kyjeva spustili ofenzívu v ruskej Belgorodskej oblasti.

- Hokejistov HK Nitra delí od postupu do finále Tipos extraligy už len jeden krok. Obhajcovia titulu triumfovali v stredajšom semifinálovom dueli na ľade Žiliny 6:2 a v sérii hranej na štyri víťazné zápasy zvýšili svoje vedenie na 3:1.

- Rada predsedov Valného zhromaždenia (VZ) OSN (UNCPGA) v stredu na záver oficiálnej časti dvojdňového zasadnutia v hlavnom meste SR prijala tzv. Bratislavskú deklaráciu, ktorá okrem iného reaguje na prebiehajúce konflikty na Ukrajine, v Pásme Gazy aj v Sudáne.

- Slovenský zápasník Tajmuraz Salkazanov získal na ME v Šamoríne bronzovú medailu vo voľnom štýle v kategórii do 74 kg.

- Európska únia (EÚ) potrebuje podľa predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) úprimnú diskusiu o demokracii aj o tom, čo sa deje na Slovensku a v Srbsku.

- Osoba, ktorá dostala pokutu za porušenie protipandemických opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo musela uhradiť stravu v štátnych karanténnych zariadeniach, sa bude môcť domáhať odškodnenia.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona, ktorý má do Ústavy SR zakotviť dve pohlavia - muža a ženu.

- Nový zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku podpísal prezident SR Peter Pellegrini.

- Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) sa v stredu stretol v historickej budove Úradu vlády (ÚV) SR s indickou prezidentkou Draupadí Murmúovou.

- Hospodárske subjekty čakajú z dôvodu implementácie euronariadenia o znižovaní odlesňovania nové povinnosti. Prezident SR Peter Pellegrini podpísal nový zákon, ktorým sa vykonávajú opatrenia Európskej únie (EÚ) na zmiernenie globálneho odlesňovania.

- Ministerstvo dopravy (MD) SR získa možnosť obmedziť či zakázať vykonávanie civilných letov v určenej časti vzdušného priestoru SR aj z dôvodu zabránenia šírenia nákazlivých chorôb zvierat.

- Pozostalí po policajtoch a vojakoch budú k vyplácanému úmrtnému dostávať aj príplatok. Pôjde o jednorazovú sociálnu dávku vo výške 50.000 eur.

- Japonský premiér Šigeru Išiba v stredu súhlasil s prehĺbením spolupráce svojej krajiny s NATO v oblasti obrany.

- V štátnej spoločnosti Letecké opravovne Trenčín (LOTN) budú opravovať lietadlá F-16. Dohodu o založení spoločnej organizácie na opravu a údržbu lietadiel F-16 podpísali v stredu.

- Koalícia bude jednotná pri podpore vládneho návrhu novely Ústavy SR. Vyplýva to z vyjadrenia lídra SNS a podpredsedu Národnej rady (NR) SR Andreja Danka.

- V stredu zverejnil svoju správu vyšetrovací výbor francúzskeho parlamentu pre násilie vo filmovom, audiovizuálnom, divadelnom, módnom a reklamnom priemysle.

- Členské štáty EÚ v stredu hlasovali za návrh Európskej komisie (EK) na zavedenie obchodných protiopatrení voči Spojeným štátom a zhodli sa na tom, že clo na tovary z USA sa začne vyberať od 15. apríla.

- Blok nemeckých kresťanskodemokratických strán CDU/CSU sa so sociálnymi demokratmi (SPD) dohodol na vytvorení vládnej koalície, potvrdil v stredu na tlačovej konferencii budúci kancelár Friedrich Merz.